Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL
Kréyolad 818

11 Mé, vié dat mal dégajé

Jid
11 Mé, vié dat mal dégajé

Ernestin blenm kon an patat set simenn dépi koumansman ankazaj-la. Lè Mano Makawon désidé viré wouvè lékol le 11 mé sa mété katjil an tet anlo moun.

Ernestin blenm kon an patat set simenn dépi koumansman ankazaj-la. Lè Mano Makawon désidé viré wouvè lékol le 11 mé sa mété katjil an tet anlo moun.

Ni moun ki ja ka filé lang-yo pas yo ké pé sòti san siyè pies kalté papié ba jendam.

Mé ni dot ki entjet kon tatjet an finet nef sirtou sé mè-a ki reskonsab propté sé lékol-la. Es yo ké ni asé mas, asé podui pou dézenfekté ?

Lékol

Ant lagrev, vakans, ankazaj, sa ki ja dèyè ké rété dèyè. Menmsi la CTM simen yonndé tablet (pa pou fè désè) mé pou serten manmay lékol préparé legzamen yo, sirtou liséyen.

Albertin an manman yich épi kat tjanmay ka pran doub fè.

Daboudabò, sé ich-la ka bay bon gaz pas ti-apartèman kaj-poul la, tibren tro piti. Dabitid i ka kité yo alé déwò mé atjelman nou pa ni dwa sòti.

Déjà pou dé, boug-la éti i épi’y la ped travay-li. Lantoupriz-la bay biyé palapenn-li. Misié bien lè i ajen mé zafè rété andidan-an ka fè’y brè a dépasé, é misié lé pasé raj-li anlè malérez-la. Akondi Janklod; «lè ou piti fout ou ka pran fè!»

Sé mè-a pa sav sa pou fè. Déjà pa ni lajan ka antré épi zafè «L’octroi de mer-la» Sé lantoupriz-la an banbanm. Sé mè-a mélé, yo pa sav si fok ouvè lé oben kité’y fèmen toujou.

Mano Makawon té di douvan douvan, sa té ké lafen ankazaj-la. Epi apré i déviré asou sa i té di, pou di sa i té di-a pa té toutafetman an pawol di kon woch kayè. Ki fè tout moun tibren pèdi pas yo poko sav kimanniè krab ka dékalé. Sirtou Kovid konpè épi Bazil sé jou-tala ka mété dlo an zié moun.

Dlo

Sé jou-tala épi karenm-lan dlo-a ra kon neg a zié-blé. Dlo isi épi épi dot lantoupriz dlo, pran lajan asou fakti moun Matinik mé tiyo pa réparé i ka koulé é nou pa ni dlo an robiné lè sé pa an gwo bétjé ki pa lé moun vini anlè tè’y pou réparé yonn ki krévé. Pou tout bon, lè ou piti fout ka pran fè.

Jid

Bel poveb kréyol 558

«Dlo dépasé farin.»

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages