Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL
Kréyolad 749

2019 An lanné nef

Jid
2019 An lanné nef

Toupandan nou té ka chonjé twa mapipi ki ja monté an Galilé, Frantz Fanon, Marsel Manvil, ek Ti-Jo Movwa an mwa désanm-lan, sé a moman-tala Bazil mété grapen asou an brital matjè ba kréyol Matinik épi litérati, Joj Eliktè Movwa.

Sa vré lanné 2018-la pa té mol épi nou adan zafè sargas-la. Pas sé moun lakot atlantik-la pran bon gaz. Jik atjelman ni ki doubout toujou, mé yo pas av kouman andidan poko gaté.

Té ni an bel simenn kréyol, mé annou kontinié djoubaté pou lang-lan pa ped fos ek i viré pran balan.

Lanné 2018 wè anlot kanman pou étid anlè kréyol asou nichtwel-la, an Mastè an lin ka permet moun étidié lang-lan tout oliwon latè. Menmsi jik atjelman nou poko ni an Lofis pou lang-lan. Ou sé menm di sé an lespwa mal papay, mé fok kontinié bat ek konbat pou lang-lan pa débat.

Erezdibonnè Izaak mantjé nou, menmsi yonndé ti-mouskouyon ka wouspété kont lamétéwo. I ka prévwa i pa ka désidé.

TCSP-a fini pa pati aprè konmen bèkalo. Malérezman an lagrev konmen jou fini dépotjolé’y. Nou ka swété i ké viré pati san blotjaj lé soutrétan. Asiparé komkidiré yo té ké ka maltrété yo. I ja tan pou sant Matinik kon dan lisid ek dan linò ni an transpò piblik ka maché nawvlaw. Sé an minimom.

Nou fè pliziè kréyolomaj lanné 2018-la, kontel ba Mariz Kondé éti trapé an pri Nobel litérati altènatif pou tout liv i matjé. Nou chonjé tou Francesca Palli éti té de pasaj an péyi nou. Dépi konman lanné madanm-tala ja fè anlo ba kréyol anlo natif-natal pa janmen fè é délè yo pa menm sav.

Malérezman Kréyolomaj Jilou-a tibren pli tris pas an libréri ka fèmen sé litérati ka tjilé ek lakonésans ka bat dèyè.

Ta Joj-la tou tibren tris mé sé lavi ek dé fas li bonnè ek malè. Erezdibonnè pé bouch dit é zafè lajan éti disparet Linivèsité-a, yo fini pa mété lapat asou lé mètafè. Dayè an brital liv «Le Talisman du Président» fè nou wouvè zié asou vakabonajri-tala ki fè yo démaské sé mantè-a.

Lanati éparnié nou épi Izaak mé i fè nou chonjé i pa kontan épi sargas ek labou Préchè.

Manmay annou maré ren nou, pou patalon nou pa glisé désann pou lanmou nou pou péyi nou fanmiy nou titak pli méyè pou nou pa kontinié ped jénes nou ka pati an gaway.

Travay nou ouvè pou an bon lanné 2019.

Jid

Bel poveb kréyol 488

«Konyonnen doktè, maladi pa ka djéri».

 

Photo: Alloplectus cristatus (Crête à coq) dans la forêt hygrophile, Francesca Palli.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.