Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

An dépité pou fè kisa?

Hughes BARTELERY
An dépité pou fè kisa?

            Adan ti péyi Matinik nou an, senkant twa moun ka prézanté kò yo pou éleksion dépité li 10 ek 17 jwen pwochen. Pli jenn-lan ni venndé lanné, pli vié-a ni swasantdouz lanné. Lè man ka wè balan moun ka goumen pou trapé an ti pos dépité, man blijé pozé mwen kèsion. Kisa yo ka alé chèché adan kalté lélékou (situation inextricable)  tala? Dépi dé simenn, man ka kouté yo, é sel bagay man ritienn sé ki yo tout ka di, Matinik an fon tou-a é sé yo yonn ké pé tiré'y la. Man té ka atann yo di nou  ki kod yo ké pran pou tiré nou la, men sa man tann lan pa satisfè mwen. Man tann yo tout di konsa yo lé alé Lasanblé Nasional pou fè lwa, pou kontwolé gouvelman ek pou lévé  konmision anket lè an bagay pé ké alé. Pies pa lé di sa ki an fon tjè yo. Kidonk, dapré sa man ka konprann, yo anvi pran plas lot-la toubannman pou fè menm bagay-la ki'y. Alò éti chanjman-an ké yé?

 

            Man té ké anvi yo di mwen rev-yo pou Matinik sé kisa. Tout moun ni an rev adan lavi'y. Sèten ka di'w si man té ni lajan man té ké fè si, tala ka di si man té Mè oben Prézidan man té ké fè sa, anlot ka di si kabech-la té bon, man té ké fè doktè dot si sé lison-an té rantré an tet mwen kon man té lé, man té ké fè enjéniè. Pou mwen tout sé kandida-a ka alé épi menm lanvi-a, fè kon sé dépité nou an ki za la a:  vréyajé toupatou pou ayen, alé an fwans wè yich yo lot bò lè yo lé, touché an bon enpé lajan san fosé, ni anpil flatè fanm kon nonm an pié yo, touvé an bon travay ba yich yo, oben ba konpè yo. Épi, pitet  yo anvi di toubannman kon an éli Laréjion té di mwen, an jou i té  tousel asou tapi wouj 1ère klas laéwopò, pannan tout lé zot té la ka bat  pou vansé an ti may adan fil klas lé endijan. I té di mwen konsa: ce sont les petits avantages de la fonction".  Sé pa ayen men sa ka fè an sakré diférans kanmenm, lè'w éli épi lè ou pa ayen.

 

            Sé pétet dèyè tout sé ti avantaj-taa sé moun-lan ka goumen, sa yo lé sé pran an ti dousin tou. Natirelman yo pies pé ké janmen di sa, men si yo pran désizion prézanté éleksion, sé ki yo ni kanmenm an ti rev anplis pou chanjé lavi nou é sé sa man sé anvi konnet pou man pé révé épi yo.

 

            Lè man té Trésò ka otjipé di finans lé kolektivité, man travay asou twa gwo pwojé man té révé wè réalizé, é ki mantjé pran fè afos yo té ka rivini chè. Épi Sézè, sé té fini épi linondasion lanvil dépi té ni an ti lapli, épi Zobda-Quitman sé té fè an sel gran  lopital Fodfwans, épi Wan Ajouhu Konsey jénéral, sé té mété an "monorail" an mitan lotowout-la, ki té ké monté-désann jik laéwopò. Malérezman dènié pwojé-taa toujou rété an rev, yo téré'y gran bonnè i té two chè, yo té touvé an lot solision pli abòdab, sé an TCSP. Donmaj nou té ké yonn dé prèmié transpò  konsa lakarayib. Antouléka, épi dépans yo za fè  ba TCSP taa, man pa ni lidé i té ké rivini pli chè atjelman é nou té ké ni mwens pwoblem lanboutéyaj.

 

            Man pa ka travay ankò men man toujou ni an patjé rev man té ké enmen wè yo réalizé an jou. Kontel, adan lakarayib ni fwansé, ni anglé ni panyol, ni pòtidjè  é nou ka jwenn anlo bab pou bokanté. Kréyol-la sé pé sanblé nou, men i mò two bonnè adan sé zil anglé-a. Man ka sonjé, pou tout moun té pé diskité adan kelkanswa péyi-a,  yo té éséyé voyé douvan an lang entènasional yo té kriyé Lespérannto. Yo té pran yonn-dé mo adan chak lang pou fè ansel éti tout moun té ké pé palé. Sé té an bon lidé,  malérezman yo fini épi lidé tala gran bonnè, sa té enposib. Sa man pa ka konprann lan, sé poutji yo pa té anni entènasionalizé lang lé sin. Pou man bokanté épi an moun ka palé an lang man pa konnet, sé épi lanmen, épi jes, man ka éséyé fè'y konprann mwen. Tout péyi sé pé antann pou itilizé lé menm sin ek fè tout ti manmay lékol dépi latit, aprann manniè bokanté taa. Tout moun té ké pé kominiké tout oliwon latè san pwoblem kisiswa péyi-a é tout soud té ké kon toutmoun. 

 

            Anni imajiné tout péyi ka antann yo pou an menm " langage des signes", tout pwoblem bokantaj pawol tout oliwon latè té ké réglé. Natirelman an ti dépité matinitjè pé ké jenmen rivé fè an bagay kon sa, men i pé kanmenm pwopozé an lwa ka pwévwè fè tout timanmay lékol aprann langaj lé sin pou  zélev soud pa bizwen fè tout lékol yo épi an moun koté yo pou tradwi sa pwofésè ka di ek sa yo menm ka di.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.