Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Annou kité’y an grandè’y.

Térèz Léotin
Annou kité’y an grandè’y.

 «  Blan moun pasé Neg, kon Neg vo pasé makak é kon makak ni valè pasé an zuit. « Sa sé pawol Voltè an grangrek lafilozofi lé Limiè ki ka palé konsa adan Trété la métafizik an 1734.  Nou té za press bliyé pawol tala,  ki la ka woulé asou twel-la, sé jou tala. Men ess fok bliyé’y ?  Ess fok pa nou sav kimoun ki kimoun, épi kisa ki grandè’y, kisa ki fébless li tou ?

 Ni dé pawol, ni dé teks, éti lè ou ka wè yo déviré anba zié’w, yo ka viré ba’w bon katjil é ou ka mandé kòw si Voltè pa té lé matjé pito «  Traité de la Méconnaissance de l’Autre ».

Ess sa pa donmaj tann-di  ki ni dé éditè ki ka tiré sé pawol dékalboran’y lan adan sé teks li a ? Yo ka pwopté yo ba’y, jòdi . Yo lé ba yo bel fidji. Man kont sa, menm manniè man dakò pou toutt sé non sé rasiss la rété adan « Pantéyon nou », pou nou chonjé yo, pou nou sav kontel sa ki té Lynch,  sa i fè, sa  nou sibi anba mové lawon tala ki bay mo « lenché », an fransé, é nou  sav sa sa lé di.

Lékol, yo aprann nou enmen sé filozof-la, tousa ki kabéché kon Platon, Anaxagore, Gorgias, sé filozof grek-tala,  tou kon sé Siss gran mett XIe siek-la an Chin. É sé filozof fransé-a, ki yo kriyé  yo Diderot, ki yo kriyé yo Rousseau, Montesquieu, oben Voltè, nou  sav sa la Révolision fransé dwé yo,  men nou sav  tou ki, anparmi yo, té ni rasiss kontel Voltè, té ni ki té rayi makoumè, Voltè toujou oben ki té ka tiré méprizasion anlè fanm, Voltè, Rousseau.

Si nou pé prété yo lestjiz di di  sé lespri lépok la ki té konsa, poutji nou pa pé ni réflexion asou manniè wè yo, anlè lidé yo ? É pou Voltè ankò pliss, i poko té menm za ka pwan douvan asou toutt sé manniè wè tala an tan-an. Sa vré, délè, Voltè mété konsians li an sèviss jistiss péyi’y, an sèviss la libèté, men libèté tala, jistiss tala, ka sanm sé ba moun ki té moun i té ka mandé’y, pa ba toutt kalté.

Pou Voltè pawol-la ki ka di’w  « toutt moun asou latè sòti an zantray an menm papa Adan ek an menm manman Ev »,  tousa pa vré, sé pawol initil ki la, dapré’y. Pou’y, « lé primié moun ki parett asou latè pa sòti an janm an menm manman piess. Yo sòti an koté diféran ».  É si ou lé tann toutt lesplik li, toutt démonstraksion’y, kouté’y di’w : «  Gadé an neg. Sé aveg selman ki pa ka wè sa pou konprann, an neg mwens ki an blan »,  é an pliss blan-an sivilizé, lè neg-la, li, « sé an zannimo. » Lè nou ka wè tousa blan fè neg padan lesklavaj ! Ou an dwa pozé kòw bon késion. Kiless ki sivilizé a ? Kiless ki zannimo-a ?

Limiè yo di’w ? Ki limiè ? Ou ka mandé kòw. Si an filozof ka palé konsa,  an filozof ki la pou kléré moun épi limiè ek klèté lakonésans li,  kisa i ka kité ba an ti-tjatja ki ka viv an menm lépok-la,  é ki pa ka pati adan piess gran katjil asou lakonsians, asou sa lafilozofi yé. Ess Voltè pa kouyon pasé’y ? É gad lavi sé Voltè limenm, ki ka vini asiré ki « an nonm létré pé pa kouyon ». La nou ka alé ?  Filozof limiè, filozof lignorans, oben ta an lidé ki titak two klè ? Ta an rasiss. Dépi 1791 rasiss la ka pozé o Panthéon  des Grands Hommes.  Mé wi ! Annou kité’y an grandè’y.

Térèz

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages