Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

BAWOUF LA/ LE PHAGOCYTAGE

Térèz Léotin
BAWOUF LA/ LE PHAGOCYTAGE

Bawouf  lanng fransé asou neg Matinik : toutt moun dakò

 

Lanng fransé a

Dépi tjek tan, lè nou ka tann moun palé kréyol, ka sanm konsidiré sé lé yo lé fè lanng kréyol la palé fransé ek tounen lanng fransé.

An tan yo aprann nou palé fransé, piess mo kréyol pa té pou vini épi gwo manniè soubawou yo a, garé adan bouch nou, ek sali belté lanng fransé a. Yo aprann nou, tjenbé lanng nou ofilaplon pou pa di kontel « un pitite jip » lè fok té di « une petite jupe » é lè nou pa té two sav si fok té di « une timbre » oben « un timbre », nou té ka flennté mo a, nou té ka  anni genyen dé tenm, pou fini épi sa, ek moun pa té ka konnett zafè nou. Ou pa té ka tann pèsonn di pèsonn : « Palé kon’w sa palé !»,  « Kité’y palé’y kon i sa palé’y, lanng ka bay douvan ! »NON ! Nou pa té ka tann sa piess. Sé té bwa an do nou ki té ka ban nou balan fransé é bon fransé a souplé.

Kidonk fok té palé fransé kon fok palé’y, kon ou andwa palé fransé.

Jòdijou travay asou lanng fransé a fett bien, ek nou toutt sav moun pa ka di «  une timbre ».  Nou sav tou, lè nou ka palé fransé fok pa nou di «  je t’ai déjà dit comme ça, » men «  je t’ai déjà dit » ni nonpli « venais je venais » men « je venais » nonpli nou pa ka djè di « il était venu ici là » men « il était venu ici » ankò nonpli «on a mangé soupe hier soir » men « on a mangé de la soupe, hier soir ». Nou sav lè nou ka palé di lonbraj la, « ki ka maché, lè nou ka maché, kouri lè nou ka kouri » fok pa nou alé di an fransé ba pèsonn « marcher il marche, courir il court », ni non pli « disparett la pri » pou di « il a disparut ». Menm si sé limaj la bel an kréyol,  nou sav, an fransé sé pa konsa pou di’y.

Nou té ka véyé kònou, pou moun pa té lévé mové kont  nou, pass nou té ka britalizé, nou té ka sali fransé a, ek dérespekté’y  épi sé mo kréyol nou an. É pou bien montré kouman fransé sé an lanng ki wo, jik ni ki asiré moun pa ka jouré an fransé.

Pou ri yo ri nou, pou djélé yo djélé anlè nou, pou koutt baton nou pran lékol, pou lafett yo fè épi nou, jik soudnon nou trapé, nou ek désandan nou, pass nou té ay malmennen fransé. Si jòdi nou pa rivé sav sa fok nou di, lè nou ka palé lanng fransé, sé pass ki pwoblenm lan sé nou ki ni’y poutoulbon.

Toujou pou ba fransé moyen rantré vréman  adan mess nou, jòdi jou toutt moun ka kriyé gran manman yo, Mami, pa ni « manman doudou ankò », « trop ringard »  é dépi twa fil blan sé vini garé  anlè tett ou, ou sé Mami toutt péyi a. Pa ni « Bonjou madanm » ankò nonpli, men « bonjou mami » moun an ka fè’w chonjé ou vié, siyanka ou sé bliyé sa, men yo ka jik di’w sé an mak respé ki la konsa.

Tianmay pa ka kriyé manman yo « manman » ankò, jòdi, toutt moun ka di  « maman » pass anlo konprann fransé pa ka kriyé manman yo « manman ». Toutt tan yo pa désann an fenfon sé pwovens la Frans lan kité yo ay kwè sa !

Lè sé pou fransé nou ka prangad, nou ka véyé lanng nou, kon lett asou difé, menm. Nou ka véyatif. Kidonk, afoss afoss, nou rivé sav, nou rivé tann, nou rivé konprann, ek  nou rivé maté lanng nou pou i donté fransé a, san migannen’y.

 

An palé-mitan an ki ka sipòté lé dé bò san sav.

Déserten ka kontiné épi an lanng fransé bòkay, an fransé bannann men pou yo sé toujou fransé ki la. Pou pa di sé fransé yo ki la, pass nou toutt sav sé pa fransé ni Sézè, ni ta Voltè, ni ta Moliè, ni nonpli lanng kréyol Gilbert Gratiant an, ni ta Jan Bernabé a. Sé an palé ki ka sipòté lé dé bò, san sav, si nou pé di. É  apa tousa ki konprann sé fransé yo ka palé épi palé-mitan an, yo ka palé laa, pa djè rété moun ki ka bité kon avan asou lanng fransé a. Sa ki ka palé fransé bannann, sa sé yo, pou mwen i pa ka sèvi ni yo, ni fransé, ni lanng kréyol la, ki la ka pati alapatabol ek ka ped toutt sistans li. Sé an fransé bòkay, sé toutt.

 

 

Bawouf fransé asou lanng kréyol la :  sé p           a fott yo, yo dakò tou.

 

Lanng kréyol la

Nou dakò, nou toujou dakò, pou ba fransé toutt chans li, kidonk dépi tjek tan,  press nou toutt nou sa palé fransé pasé fransé sa palé fransé, ek nou obéyisan, nou pa ka djè pòté piess mo kréyol, ni istrikti kréyol andidan lanng fransé ankò. Nou sa palé’y.

La éti gwo tjak la yé a, sé dépi an lanmod débatjé andidan lanng kréyol la. Nou koumansé ka chayé fransé adan lanng kréyòl, toulonng alé ek moun koumansé ka di’w « la langue évolue » ki vé di, lanng kréyol ka ba’y douvan, (ou pa té ka tann sa lè kréyol té ka rantré nan fransé) é pou tala, pèsonn pa ka fè lafett épi pèsonn, pèsonn pa ka korijé kréyol pèsonn,  pèsonn pa ka ba moun baton, pèsonn pa ka ba moun soudnon, (man pa lé di fok fè sé bagay tala). Lanng lan ka bay douvan, yo ka di, ek toutt moun ka di amen-dito, i bon. An bawouf fransé ka fett adan lanng kréyol la, ki magré sa yo ka di, ki pito la ka batt ariè.

Lè nou té ka pòté kréyol adan fransé toutt moun té ogadavou pasé jandam a chouval, yo té ka sanslé pasé lakadémi fransé, pou jenmen sa pa té kontinié fett. Men lè sé kréyol, ou ka tann moun di’w : « kité’y palé kon i sa palé’y,  lanng ka  évolié ».

Pou fransé fok té palé’y kon ou andwa palé’y .

Jòdijou, jik péchè nou ka tann ki za ka di konsa « yo rantré épi anlo « oursen ». Si ou sé bliyé kòw ay di an fransé : « J’ai rentré avec anlo « chadrons », yo ké sa ranmasé’w, é vitt, souplé, épi rézon.

Dépi ki tan « oursen » sé an mo kréyol ? Di ki dwa  i pé vini pran plass an mo kréyol ki za la ? Sé « chadwon »  nou toujou di an kréyol é sé chadwon fok nou kontinié di. Poutji nou ka korijé kréyol la tou, pou di « man té antren de vini » lè nou nou pa ka asepté piess an fransé « j’étais là ka venir », poutji nou pa ka di ankò : « Man la ka vini ? » Poutji nou pa ka di ankò : « I sentjè di swè ? »  Poutji nou ka di : « I 17 tè  di swè » ?

Poutji lè moun sav ki an kréyol sé « langouss » nou ka kriyé « wonma »,  moun ka kouri korijé kòyo ? Fransé sé fransé kréyol sé kréyol, anglé sé anglé. Poutji moun pa lé ni fozanmi an kréyol kon adan toutt lézott lanng latè tou. Nou bien ni’y an anglé éti « to abuse sé « insulter»  sé pa « abuser », « to accomodate » sé « loger » an fransé, sé pa « accommoder », « actually » sé « en fait », sé pa « actuellement », « a lecture »  sé an konférans, sé pa an lekti, « a figure » an anglé sé an chif, an fransé sé an fidji, a library sé pa an libréri, sé an bibliyotek.

Sé konsa sa yé, sé konsa i pou rété  é pèsonn pa ni a tiré’y ni korijé’y pou di sé pa sa pou di an anglé.  Sé nou sel ki toujou paré mété kònou a djendjen, ek vini korijé sa ki ta nou, pou i pran fozè ta lott la.

Ess sé pass nou pa pèsonn ki fè bagay la ka alé adan ansel sans ? Yo ka korijé’w pou lanng fransé a, ek yo ka kité lavi woulé lè sé lanng kréyol la, éti fransé yo ka pòté adan’y, ka chayé toutt mo kréyol alé, anmizi anmizi,  kon an lariviè ki ka débòdé débòdé’y, é chayé alé ek fè disparett chayé kréyol mo pa mo, istrikti pa istrikti ek toutt moun bien sanfoutépamal. Men toujou chonjé fok pa té fè lanng fransé a  sa yo ka fè lanng kréyol la, jòdi. Fok kwè i ni yonn fok respekté ek yonn pou danmé.

Poutji fransé ni bariè pwoteksion, ek kréyol pa ni ta’y ?

Poutji menm lwa ba fransé a, pa bon ba kréyol la ? Pou fransé yo ka mété laplass mo kréyol, toutt moun ka sanm sa ki bien sanfouté si kréyol disparett.

« Sa ki bon pou zwa a i té dwett andwa bon pou kanna a », sé nou sel ki pa ka wè sa.  

Ess sé lè servo nou ké ped richess la éti nou ni dé lanng lan, nou ké koumansé konprann étila wotè mizi responsabilité nou yé ? Nou ka pòté toutt fòss ba fransé pou pèsonn pa kòché’y, pou pèsonn pa britalizé ni vokabilè’y, ni istrikti’y. Pou fransé rété, kon i yé, Fransé é kréyol ki ta nou tou, sa pa zafè nou si kréyol ka pran plon ?

 

Térèz Léotin lundi 28 oktob 2019

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.