Laliwondaj an-nou ka pwan fè, i ozabwa .
Ki sé pa anho, kisé pa anba, ni moun ka chèché dékalé-y ban-nou.
Kifèwvwè nou pa konnèt dèmen adan ki bwètazòdi timoun an-nou kay pé viv.
Pa anho tin sé gran Dévèstè-la
yo pwazonné tè-la pannan lanné é lanné èvè bénédisyon a Léta.
Swadizandi pou yo té détui tibèt té ka opozé-yo gangné lajan
adan gran plantasyon pòyò a-yo.
Yo mété dézèwban, yo mété angré
é klòdékòn
pa tòn.
Dlo-lapli chayé tousa adan sé rivyè-la
ola tousa pwazonné
ki wasou, ki kribich évè sé Kòlwòch-la.
Désèwten ka kriyé-yo “Lòk”
sé sé tipwason ka kolé asi sé wòch rivyè la.
Konmdifèt yo ka manjé tout ti kochonnri an dlo-la
sé yo ka fè si dlo-rivyè la bèl, si sé wòch-la pwòp.
Sé yo ka ban-nou lanvi bengné adan on bèl dlo klérant.
Déparfwa sé mal-Kòlwòch-la ka pwan on bèl koulè limyé vèw
sé lè yo kay mayé èvè sé fimèl-la pou yo pitité.
Lèwvwè yo ka fè tan pitité
yo ka pitité plizyè mil zé
rivyè-la ka chayé sé mil zé-lasa an lanmè-la
ola yo ka éklò pou fè Pisyèt.
Sé Pisyèt-la ka woupwan chimen- rivyè-la alamonté
Ni moun ka kriyé-yo, Tritri, oswa Titiri.
é sa vré sé pisyèt-la ka fè tilili (/fourmiller, grouiller)
adan lanbouchri a sé rivyè-la
pasi koté mwa-d-avril.
Asèlfen kouran-la pa wouchayé-yo alé adan lanmè-la
épi davwa yo pòkò tini vantouz pou yo rivé kolé asi sé wòch-la
kon fanmi a-yo ka fè
sé pisyèt-la ka valé on ti grenn-sab rivyè
pou lèsté kò a-yo ofon a rivyè-la.
Mi sé lè sé Ti débouya-la ka rivé.
Sé détwa bann jenngason
ka fè menmjan an tan lontan sé Kwayib-la.
Yo ka wouvè on dra blan an fon a lanbouchri-la
Sé pisyèt-la ka vini pozé anlè dra-la.
Wopso, yo ka pwan kat kwen a dra-la.
Épi, mi yo trapé kilo é kilo pisyèt
yo kay vann bò-chimen :
Pisyèt !
Pisyèt klòwdékoné !
Léta li konnèt tousa.
i ka fèmé zyé, i ka fè lasanblan pa ka vwè.
i pisimyé moun kontinyé pwazonné santé a-yo
olyé opozé sé ti débouya-la kontinyé dépéplé rivyè-la
olyé yo ay kasé kaz a moun, volé, fè déribénal a-yo
poudavwa pa ni travay an péyi-la ba yo.
Poudavwa sé gran Dévèstè-la pisimyé ba-moun san papyé
travay
pou près ayen lajan
san menm oblijé déklaré-yo.
Wè !
Mi péyi-la !
Aliwondaj ( / Environnement : mo aliwondaj-lasa té on mo kréyòl Matinik, jòdijou i rantré an kréyòl Gwadloup anplas a lanviwonnaj)