Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Gran Dévèstè, Ti Débouya, Kòlwòch épi Pisyèt.

Hector POULLET
Gran Dévèstè, Ti Débouya, Kòlwòch épi Pisyèt.

Laliwondaj an-nou ka pwan fè, i ozabwa .

Ki sé pa anho, kisé pa anba, ni moun ka chèché dékalé-y ban-nou.

Kifèwvwè nou pa konnèt dèmen adan ki bwètazòdi timoun an-nou kay pé viv.

  1. Sé gran Dévèstè-la ( dévasteur, pollueur / voyou, violeur)

Pa anho tin sé gran Dévèstè-la

yo pwazonné tè-la pannan lanné é lanné èvè bénédisyon a Léta.

Swadizandi  pou yo té détui tibèt té ka opozé-yo gangné lajan

adan gran plantasyon pòyò a-yo.

Yo mété dézèwban, yo mété angré

é klòdékòn

pa tòn.

Dlo-lapli chayé tousa adan sé rivyè-la

ola tousa pwazonné

ki wasou, ki kribich évè sé Kòlwòch-la.

  1. Sé Kòlwòch-la (Colle-roche Sicydium plumieri, poisson d’eau douce)

Désèwten ka kriyé-yo “Lòk

sé sé tipwason ka kolé asi sé wòch rivyè la.

Konmdifèt yo ka manjé tout ti kochonnri an dlo-la

sé yo ka fè si dlo-rivyè la bèl, si sé wòch-la pwòp.

Sé yo ka ban-nou lanvi bengné adan on bèl dlo klérant.

Déparfwa sé mal-Kòlwòch-la ka pwan on bèl koulè limyé vèw

sé lè yo kay mayé èvè sé fimèl-la pou yo pitité.

Lèwvwè yo ka fè tan pitité

yo ka pitité plizyè mil zé

rivyè-la ka chayé sé mil zé-lasa an lanmè-la

ola yo ka éklò pou fè Pisyèt.

Sé Pisyèt-la ka woupwan chimen- rivyè-la alamonté

  1. Sé Pisyèt-la.

Ni moun ka kriyé-yo, Tritri, oswa Titiri.

é sa vré sé pisyèt-la ka fè tilili (/fourmiller, grouiller)

adan lanbouchri a sé rivyè-la

pasi koté mwa-d-avril.

Asèlfen kouran-la pa wouchayé-yo alé adan lanmè-la

épi davwa yo pòkò tini vantouz pou yo rivé kolé asi sé wòch-la

kon fanmi a-yo ka fè

sé pisyèt-la ka valé on ti grenn-sab rivyè

pou lèsté kò a-yo ofon a rivyè-la.

Mi sé lè sé Ti débouya-la ka rivé.

  1. Sé Ti Débouya-la.

Sé détwa bann jenngason

ka fè menmjan an tan lontan sé Kwayib-la.

Yo ka wouvè on dra blan an fon a lanbouchri-la

Sé pisyèt-la ka vini pozé anlè dra-la.

Wopso, yo ka pwan kat kwen a dra-la.

Épi, mi yo trapé kilo é kilo pisyèt

yo kay vann bò-chimen :

Pisyèt !

Pisyèt klòwdékoné !

  1. Epi Léta.

Léta li konnèt tousa.  

i ka fèmé zyé, i ka fè lasanblan pa ka vwè.

i pisimyé moun kontinyé pwazonné  santé a-yo

olyé opozé sé ti débouya-la kontinyé dépéplé rivyè-la

olyé yo ay kasé kaz a moun, volé, fè déribénal a-yo

poudavwa pa ni travay an péyi-la ba yo.

Poudavwa sé gran Dévèstè-la pisimyé ba-moun san papyé

travay

pou près ayen lajan

san menm oblijé déklaré-yo.

Wè !

Mi péyi-la !

 

Aliwondaj ( / Environnement : mo aliwondaj-lasa té on mo kréyòl Matinik, jòdijou i rantré an kréyòl Gwadloup anplas a lanviwonnaj)

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.