Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

ISTWA KOUT : ON BANN MAKAK KA FÈ ON JËN !

ISTWA KOUT : ON BANN MAKAK KA FÈ ON JËN !

{ {{Voici la dernière "histoire courte" en Créole de Guadeloupe par Jean S. Sahaï, adaptée d'un Conte populaire du Karnataka.}} }

On bann makak désidé yo kay rété tout on jounen san manjé, pou lestomak a yo pran on favè, é pou lespri a yo sispann soukré titak.

Chef Makak pran lapawol pou bay alé-la :

“Makak ki nou yé !

Tout bann-la réponn :

- Yééé makakri !

- Nou bizwen jounen jën-lasa. Mé avan nou rété san manjé, annou préparé tou sa nou ké bizwen pou manjé lè nou ké fin jëné !

Tout sé makak-la soukré tet a yo anhan-anhan, yo té dakò. Sé jenn-la pati ay fè komision é rapòté manjé.

Yo déviré men a yo plen épi dé bel pat fig jòn ka santi bon, ka sanm sa'y bien mi, é ka ba'w bon anvi mété an bouch.

Madanm a Chef Makak bay lavwa :

“Makak ki nou yé !

Yo réponn :

- Yééé makakri !

- Dapré mwen, chak makak dwètet mété pa a fig jòn a'y owa a'y, avan nou koumansé jëné. Kon sa, nou pé ké ped tan ka fè distribision, lè lè-la ké rivé pou sispann jën-la. Zot ja tou konprann nou ké fen toubolman, é vant ka mò fen, sa pa ni zòrey!”

Alawond, tout sé makak-la, piti kon gran, misié kon madanm, yo touvé sé té on bon lidé. Kidonk chak makak mété pat fig jòn a'y owa a'y fap, é ranjé kò a'y pou koumansé jëné.

Mé yonn adan sé pli jenn ti makak-la té sizé ka réfléchi. Lè'w gadé, i rété i di kon sa :

“Makak ki nou yé !

Yo réponn :

- Yééé makakri !

E si nou chak té ka pliché yonn adan sé fig jòn la onfwa, pou'y ja tou paré lè lè-la ké rivé pou nou manjé'y ?”

On gwo mal-makak chov touvé'y pé pa pli dakò ki sa. I krié :

“Makak ki nou yé !

Yo réponn :

- Yééé makakri !

Wi, annou pliché yonn adan sé fig jòn la alavans !".

Fo di, gadé sé fig jòn la tousel té ka fè bouch a musieu fè dlo...

Chef Makak pran mikwo-la :

“Makak ki nou yé !

Yo réponn :

- Yééé makakri !

- Dakò ! Nou tout ka pliché yonn-dé fig jòn onfwa menm. Mé, an pon'on jan, fo pa nou pon yonn manjé yo, tanpri-souplè !”

Kidonk, chak makak pliché fig jòn a'y, é i mété'y la pou manjé'y lè lè swa ké rivé é jën-la ké bout.

Lè'w gadé, on jenn piti ti makak ralé lenj a papa'y, é i fè tann vwa a'y :

“Makak ki nou yé !

Yo réponn :

- Yééé makakri !

- Apa, es an pé met on fig jòn an bouch an mwen ? An ka pwomet an pé'é manjé'y avan oswè-la rivé - éwi papa, tanpri-stèplè !”

Papa-la li-menm a'y, si'y té la pou fè jën-la, sé padavwa madanm a'y pa té lésé'y lè-chwa... Alos-pou-donk i pa jenné'y :

“Makak ki nou yé !

Yo réponn :

- Yééé makakri !

- É si nou tout, piti kon gran, fanm kon nonm, nou té ka met on fig jòn an bouch an nou onfwa ? Kon sa, nou ké ni ka krazé'y a bon kout dan, lè jën-la ké bout. Ka zot ka di di sa ? Dèpi nou pa manjé'y, pa ni pwoblem, es apa vré?”

Osito di osito fet, branlba-dè-konba : tan pou on kal a zié bat, chak makak té ja fouwé on fig jòn andidan bouch a'y é dépozé'y asi lang a'y.

Natirelman, yonn té ja ka véyé lot anbenn, toupannan jounen jën-la ka pran balan.

Pa bizwen di zot sa ki pasé : avan an fin di zot sa, fig jòn apré fig jòn té ja ka déboulé-désann an fal a makak jenn kon vié, é rivé an lestomak a mal kon fimel.

Kifè, avan menm i té pran balan, jouné jën a sé makak annou-la té ja bout !

Asiré-pa-pétet, nou ka di nou sé moun, mé nou ni kek lèson a tiré di sa !

Makak ki nou yé !

{{Jean S. Sahaï}}

{— adapté d'une histoire du Karnataka.}

Document: 

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.