Avan, lè ou té ka tann moun palé kréyol, yo té ka sèvi mo nou pa ka tann ankò. Sa nowmal davwè ni sitiyasion ki té ka ekzisté avan, nou pa ka viv jòdijou
Anni gadé, kimanniè ou pé di an timanmay pa mizé an chimen, fok fè zigino lè i ka alé fè konmision ! Aprézan, sé abò loto tout moun ka déplasé, pa ni kouri-alé-viré a pié vitman-présé pou achté an chopin wonm oben an pen. Lavi bien chanjé é ou ka santi sa anlè lang-la. Pa lapenn di an timanmay, pa pran dlo mousach pou let ! Asiré-pa-pétet, i pé ké konprann hak. Mé sé pa fot-li, pen ranplasé manyok ki té met an manjé-nou an tan avan. Pa ni tjanmay ka goré moun lè yo ka manjé ankò kon avan. Sa vré, an sosiété jòdi sé fanmi-a trapé an ti lanbéli. Yo titak pi alez, pa djè rété golomin ankò menmsi lanmizè pa janmen two lwen.
Mé manmay, sa man té simen avan, sé lè manman oben papa té ka kriyé mwen tikòyot. Man té ka santi tout lanmou tjè–yo vlopé mwen ek fè tout kò-mwen chanslé. Menm manniè yo té sa ba’w an suif oben an ziginot lè ou té mérité, yo té sa miyonnen’w tou. Tout manman, tout papa té lé wè yich-yo réyisi. Yo pa té lé zékal-koko oben apoda lakay-yo, pa té ni plas nonpli pou molpi. Lè ou té fè tan touvé an travay ki pa té fawo, ou té ka tjenbé’y kanmenm pas ou té sav fos-ou. Ou té sav osi an jou, ou té ké pèsé davwè ou té filé ek fouben. Menm adan an fènwè ou té ka wè limiè davwè ou té ja konprann lavi té ké mété anlè chimen’w an masibol ki té ké fè tjè’w kontan.
Mé sé pa pas nou pa ka sèvi mo avan, lang-nou pa ka viv. Toulong ni mo nef ka rantré. Anni gadé sa nou ka viv lanné-tala épi kovid. Mi an doukou nou pa té konnet ek ka blijé nou chèché mo nef pou di sa nou ka viv aprézan.
Nou pé di pa ekzanp : ankazman pou confinement, dézankazman pou déconfinement, ankazman set jou pou septaine, ankazman katoz jou pou quarantaine.
Lang-nou pòkò ké mò, fok nou kontinié palé’y, chak konporans ké mété grenn-sel li pou i kontinié vansé.
Yonn-dé mo
Mizé : tadé = s’attarder
Fè zigino : ba kò’w balan, dépéché kò’w = se dépêcher
konmision = courses
Chopin = demi litre
Hak : ayen = rien
Fènwè = obscurité
Fouben = brave
Goré = regarder avec envie
Lanbéli = chance, embellie
Golomin = chétif
Fawo = fameux
Doukou = contexte
Konporans = génération
Zékal-koko = bon à rien
Miyonnen = caresser
Chanslé = frisonner
Simen : simié = préférer
Mété grenn-sel li = apporter sa contribution apporter sa pierre à l’édifice
Masibol = amoureux
Tikòyot : ti chérie, ti doudou (tikoyo pour un garçon)
Pèsé : fè chans = chanceux
Molpi = lambin
Suif : volé = volée
Lanbéli : embellie, chance
Mina ADELE