Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

KI TAN NOU KE BA LANG-NOU PLAS-LA I MERITE A ?

KI TAN NOU KE BA LANG-NOU PLAS-LA I MERITE A ?

Dépi éleksion mwa désanm-lan ki fini pasé a bout, zié tout observatè politik koré anlè sa ka woulé atè la Kows. Primié bagay ki ka konyen lespri moun, sé ki sé nasionalis kows la désidé vréyé lang-yo douvan ek yo pa paré moli ba pèsonn asou sa. Abo politisien fwansé kon Valls oben Chevènement ka vréyé bon labou, sé Kows-la sanfoutépamal ek apré sé dé prézidan-a, TALAMONI ek SIMEONI, té fè plodari-yo adan zépon natirel yo jou envestiti lasanblé-a, yè, TALAMONI prézanté vé bon lanné'y an kows tou. Sa té dwol wè transbòday fwansé a pasé asou an bann anlè ékran télévizion-an konsidiré fwansé té an lang ki étranjè.

 Konpowtasion sé nasionalis kows la pli sérié ki ta sé nasionalis-nou an ki ka sanm sa ki pè sèvi kréyol, sof lè sé pou fè kanpàn élektoral ek mandé pep-la voté ba yo. Dépi lè 13 désanm, kréyol-la anni disparet di tout plodari ofisiel ek sé bel fwansé wototo ki ka woulé bonmaten-an-midi-oswè. Ki manniè kou pé dékatiyé atitid-tala ? Ki manniè nou pé admet ki ni moun ka prétann goumen ba libérasion péyi-a, pou nasion Matinik, pou kilti-nou ek adan menm balan-an, sé menm moun-tala pa ka pwan wotè lang kréyol la ?
 
   Dabò-pou-yonnn, sa ka paret enkonprènab. Men sé nasionalis-nou an ké réponn nou ki ni anchay bagay ki pi pòtalan ek pli irjan soutou ki otjipé di kréyol. Sa vré ek sa pa vré an menm tan. Sa vré davwè chomaj-la ka fouté moun bon fè an péyi-a ek sé jennès-la ka pwan fè adan sa primié-douvan. Sa vré ki rékolonmi péyi-a touvé kò'y tjou-pou-tet apré 5 lanné jésion PPM ek fok atjèman chaché-wè ki manniè pou démaré yol-la ki pres koulé a. Sa vré ki ladwog, violans, koripsion etc...ka fè siwawa ek sa nésésè touvé rimed pou sa vitman-présé. Sa vré soutou ki PPM kité la Réjion épi an lajan-dwé a wotè 40 milion éwo. Tou sa vré !
 
   Mé sa pa vré ki fok nou atann nou rézoud tout lo poblem-tala avan nou otjipé di kilti-nou ek, dabou-dabò, di lang kréyol nou an ki ka pwan bon tap dépi yonn-dé lanné. Dayè, si falé té atann anlè pal sé nasionalis-nou an pou fè an lòtograf ba kréyol, pou fè diksionnè kréyol, pou mété doubout an Lisans ek an Mastè kréyol adan linivèsité-nou an, pou obtienn kréasion CAPES kréyol la etc..., enben nou téké atann jik lanné kannel ! Sé pa pies kalté model ripwoch nou ka fè yo, nou ka konstaté an sitiasion, sé tout. Jòdi-jou ki nou ni an lasanblé ki ni yonn-dé pouvwè, sé bon lè pou pwofité pou vréyé kréyol la douvan. Sé bon lè pou ba lang zanset nou tout plas-la i mérité a. Ou pé goumen kont chomaj ek an menm balan-an, pòté mannev pou lang-nou rantré toupatou, soutou adan ladministrasion nouvo kolektivité a. Ou pé fè débriya pou ridoubout rékolonmi Matik ek adan menm balan-an, lité pou kréyol vini an lang "co-officielle" kon sé Kows-la lé a.
 
   Yonn pa ka anpéché lot !
 
   Men kon Kolektivité-a fini doubout, annou ba'y an ti moman tan pou touvé larel-li. Annou ba'y yonn-dé mwa pou i mété yol Matinik la adan bon sans van-an. Mé annou rété véyatif tou davwè si pli ta, menm konpowtasion sanfouté a pa rapot a kréyol kontinié, fok nou ké réyaji !...

 

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.