Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Kiles moun ki brilé sé bradjak-la douvan la CTM ?

Kiles moun ki brilé sé bradjak-la douvan la CTM ?

   Lasimenn pasé, nan bonmitan lannuit-la, ni moun ki ralé-vini pliziè bradjak (tacot/  ) asou totwè-a ki douvan la CTM la, atè Plato Wa, ek yo fouté difé adan yo. Lè douvanjou paret, kon yo té prévwè ek anonsé ba lé média, an karantenn sendikalis, grèvis Pak Natirel ek militan politik vini manifesté douvan imeb-la koté yo té lé rantré a tout fos. Manblo (police) té doubout la pou opozé sé mésié anvayi la CTM ek sé yo ki kriyé kanmiyon-benn pou tiré sé bradjak brilé a la yo té yé a.

   Kidonk tout moun pozé ka kò-yo an ti keksion : ki moun ki mennen sé bradjak-tala la ek ki moun ki fouté difé adan yo ?

   Adan kartié-tala, asou an bò, ni moun ki ka viv adan dé vila ek asou an lot bò, ni moun ka viv adan sé imeb wotéba a (à étages/with floors) yo ka kriyé HLM la. Kivédi sa pres enposib ki tout lo moun-tala pa tann hak (rien/nothing) oben wè tjek alé-vini abo (même si/although) vakabonnajri-a fet nan mitan lannuit-la. Dayè, kon nou sav, dépi nwè atè, adan laplipa sé kartié Fodfwans la, ni bann chen san met ki ka drivé ek ki ka japé sitelman fò délè ki sa ka opozé moun dòmi an manniè obidjoul (convenable/ convenient). Epi, tanzantan, ni loto ka pasé tou pis adan ti péyi Matinik tala, ou sé di dé sèten moun ka fè zonbi toubannman.

   Pou sa réponn ti keksion-an, sa pa sitelman red. Ou ni ka gadé konpowtasion yonndé bélévan (polichinelle/punchinello) ki ka pwan kò-yo pou dé mal-boug, dé gran révolisionnè davwè (parce que/because) yo ka mété an rad kaki anlè yo ek an kasket kiben anlè zékal-tet yo. Sé pa nou ki kay dénonsé yo ba manblo ek lajistis kolonial fwansé, men nou plis ki sav ki moun yo yé ek nou ni prev anba lanmen-nou (kon pou Gaigneron). Kidonk, nou ka pèmet kò-nou di yo kon sa : alé-a sé ta zot, viré-a sé ké ta nou !...

Image: 

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.