Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

KRÉYOLAD 264 : LÉ ZÉTA JÉNÉRO

KRÉYOLAD 264 : LÉ ZÉTA JÉNÉRO

An mwa févriyé-a, moun té an lari-a pou réklamé titak mwens pofitasion.
Ni an boug yo kriyé Niko. Misié toujou la pou mété grenn sel-li. Sé pou sa jan isi ka kriyé’y Niko la.

Niko la, désidé kréyé Lézéta Jénéro, pou té ba tout moun lapawol dapré’y.

Mé Kolektif-la di i pa anvi palé. I pa lé yo pran’y adan pies trap ni zatrap. Kisiswa isi, Kolektif 5 févriyé, Gwadloup, LKP, Laréinion COSPAR oben Mayouri Giyàn, yo pies pa lé partisipé adan makakri.
Sé moun-an di :

- Nou pa ka dansé wot-tay kivédi nou pa lé moun koumandé-nou !

Tout sé boug la désidé fè lapolitik, chez vid.

Kolektif-la lé yo kouté’y, Gouvelman palé tann. Lè Gouvelman lé kouté, Kolektif-la pa paré.

Asiré adan bagay-tala sé pep-la ki ka pijé ek rété pou lapléré. Anni gadé zafè pri-a, asiparé béséba. Apré trantuit jou, tousa jou mobilizasion, sé pri-a pa menm bésé pou tant santim.

Ou sé menm di sa ki pa asou lis-la wosé ankò plis. E sé pri lis-la pa djè komen, (rupture de stock sé sa yo di). Asiparé sé pri lis-la ki ni an bel ti-chapo bakwa ké viré pa koté juiyé.

Vréman, vréman (bo tjou bouro ou pandi, pa bo tjou bouro ou pandi alow….. zot ja sav. (di’y zot menm pou zot pa di apré sé mwen ki malélivé).

Es Lézéta Jénéro pé ké fè moun tonbé léta apré nou ké bien pa lé ?

Asiré, ni anlo moun sirtou sé tala ki pa alé a, ki ké di :

- Nou pa lé, pas nou pa palé !

Es a moman-tala nou ké ni dwa palé ?

An mwa févriyé-a, moun té an lari-a pou réklamé titak mwens pofitasion.
Ni an boug yo kriyé Niko. Misié toujou la pou mété grenn sel-li. Sé pou sa jan isi ka kriyé’y Niko la.

Niko la, désidé kréyé Lézéta Jénéro, pou té ba tout moun lapawol dapré’y.

Mé Kolektif-la di i pa anvi palé. I pa lé yo pran’y adan pies trap ni zatrap. Kisiswa isi, Kolektif 5 févriyé, Gwadloup, LKP, Laréinion COSPAR oben Mayouri Giyàn, yo pies pa lé partisipé adan makakri.
Sé moun-an di :

- Nou pa ka dansé wot-tay kivédi nou pa lé moun koumandé-nou !

Tout sé boug la désidé fè lapolitik, chez vid.

Kolektif-la lé yo kouté’y, Gouvelman palé tann. Lè Gouvelman lé kouté, Kolektif-la pa paré.

Asiré adan bagay-tala sé pep-la ki ka pijé ek rété pou lapléré. Anni gadé zafè pri-a, asiparé béséba. Apré trantuit jou, tousa jou mobilizasion, sé pri-a pa menm bésé pou tant santim.

Ou sé menm di sa ki pa asou lis-la wosé ankò plis. E sé pri lis-la pa djè komen, (rupture de stock sé sa yo di). Asiparé sé pri lis-la ki ni an bel ti-chapo bakwa ké viré pa koté juiyé.

Vréman, vréman (bo tjou bouro ou pandi, pa bo tjou bouro ou pandi alow….. zot ja sav. (di’y zot menm pou zot pa di apré sé mwen ki malélivé).

Es Lézéta Jénéro pé ké fè moun tonbé léta apré nou ké bien pa lé ?

Asiré, ni anlo moun sirtou sé tala ki pa alé a, ki ké di :

- Nou pa lé, pas nou pa palé !

Es a moman-tala nou ké ni dwa palé ?

ÉAn mwa févriyé-a, moun té an lari-a pou réklamé titak mwens pofitasion.
Ni an boug yo kriyé Niko. Misié toujou la pou mété grenn sel-li. Sé pou sa jan isi ka kriyé’y Niko la.

Niko la, désidé kréyé Lézéta Jénéro, pou té ba tout moun lapawol dapré’y.

Mé Kolektif-la di i pa anvi palé. I pa lé yo pran’y adan pies trap ni zatrap. Kisiswa isi, Kolektif 5 févriyé, Gwadloup, LKP, Laréinion COSPAR oben Mayouri Giyàn, yo pies pa lé partisipé adan makakri.
Sé moun-an di :

- Nou pa ka dansé wot-tay kivédi nou pa lé moun koumandé-nou !

Tout sé boug la désidé fè lapolitik, chez vid.

Kolektif-la lé yo kouté’y, Gouvelman palé tann. Lè Gouvelman lé kouté, Kolektif-la pa paré.

Asiré adan bagay-tala sé pep-la ki ka pijé ek rété pou lapléré. Anni gadé zafè pri-a, asiparé béséba. Apré trantuit jou, tousa jou mobilizasion, sé pri-a pa menm bésé pou tant santim.

Ou sé menm di sa ki pa asou lis-la wosé ankò plis. E sé pri lis-la pa djè komen, (rupture de stock sé sa yo di). Asiparé sé pri lis-la ki ni an bel ti-chapo bakwa ké viré pa koté juiyé.

Vréman, vréman (bo tjou bouro ou pandi, pa bo tjou bouro ou pandi alow….. zot ja sav. (di’y zot menm pou zot pa di apré sé mwen ki malélivé).

Es Lézéta Jénéro pé ké fè moun tonbé léta apré nou ké bien pa lé ?

Asiré, ni anlo moun sirtou sé tala ki pa alé a, ki ké di :

- Nou pa lé, pas nou pa palé !

Es a moman-tala nou ké ni dwa palé ?

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages