An patjé jénes soulajé, yo rivé trapé bak-yo lanné-tala. Apré mouvman févriyé-a ni anlo papa ek manman ki té entjet pou ich-yo.
Ni sa ki kontinié travay normalman ; mé ni sa éti ki aprann lison-yo bien malman. (Si yo té pé tjwé zafé bagay la yo ka kriyé travay-la, sé pa ti kout fizi yo té ké pété anlè’y).
Atjelman sa ki trapé bak-yo kidonk dézièm bacho-yo, ké ni a gadé wè ki manniè yo ka mennen bak-yo asou lanmè lavi. Menm si sé épi lartik 74 oben san artik-tala.
Mi sé aprèzan dot gratétet ka koumansé ba fanmi’y ki lé vréyé ich-yo pli wo. Sé katjil ki pou fet avan lapèy ba lajénes pou yo pa ped sadin épi karang.
Mi sé atjelman bagay la cho, pas si yo lé rivé fè an péyi nef, fo yo pa fè kon nenpot ki bakatrel. Yo ké ni a mété bakwa-yo an fon tet-yo, épi koumansé djoubaté san baklé travay linivèsité.
Ou sé di « bal kasé violon dan sak » travay-yo wouvè pas manman épi papa pa ké toujou la. An ti-pawol ka di : « granmoun pa ka rété kay granmoun », kidonk fodré ké chaché pran kay-yo, pou konnet dousin fakti dlo, limiè loyé épi kisasayésa.
Bak, sé an étap, ek an mach adan lavi granmoun, sa ki pasé’y, woulo pou yo.
Sa ki échwé : sa pa ayen ! Pou rilévé fok ou tonbé. Sa ka aprann-yo lavi, pas yo ké tonbé, trilbiché, fè matjilpa, é lè yo ké mantjé tonbé sé ké dé bel pa adan lawonn lavi-tala éti ka vini anmizi anmizi bandé bandé bandé akondi chanté a.
Manmay sav ki zatrap bandé pa pou konnet si souri malad.
Jid