Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL
Kréyolad 787

KREYOLAD 787

Jid
KREYOLAD 787

Sanmdi ek dimanch sé té jou pou Matinitjé té dékouvè oben ridékouvè sa ki matjoukann yo.

Dépi konmen lanné Lafrans désidé mwa septanm-lan sé mwa pou nou dékouvè oben ridékouvè sa gangann nou té ka fè, la yo té ka rété.

Adjilbè di mwen :

— Sa man té anvi sé anlé pikniké asou an bitasioin pas sé la zanset mwen djoubaté red pou té fè kay ek tousa ki rété an lizin-an jòdi!

Sa vré ni moun ki alé wè dives moniman éti yo pa ni dwa antré touléjou. Kontel Fò Sen-Lwi, Mizé Labé Penchon, menm légliz Balata ek Kaz Pilot. Anfen té ni vizit tout kalté bagay, jik Martinik 1ere ouvè lapot-li pou moun wè nouvo lokal-yo a Tour Lumina.

Adjilbè ki toujou la pou simen kouyon, mandé:

— Poutji plis moun pa ka gloriyé septanm 1870?

— Poutji pa ni an mizé pou lang kréyol-la ki an mizè. Asiré nou té ké pé wè manniè lang-la fet épi diksionnè pli gwo ki ta Afarel-la!

Man di misié asé simen kouyonnad. Mé lè man réfléchi pas man pa ka pann chapo mwen pli wo ki tet-mwen. An finaldikont, es misié pa ni rézon?

Poutji nou poko ni an lakadémi lang kréyol-la?

Poutji nou poko ni dives diksionnè, ansiklopédi pou mo di pèdi épi kisasayésa. Pas kréyol sé matjoukann nou tou. Menmsi sèten moun jik rivé matjé an liv pou mandé pa kriyé yo kréyol.

Asiparé komkidiré sa té ké an mo sal, an mo modi épi anpil malédision. Fout kréyol ka pran fè, sirtou épi prop ich-li ki fet atè Matinik.

Es jounen-tala, Jounen matjoukann ké permet nou bien konnet sa ki ta nou, sa zanset nou rivé fè magré soufrans yo?

Si nou rivé réponn sa, asiré Jounen matjoukann lanné prochenn ké ni anlot kanman.

Jid

Bel poveb kréyol 527

«Lè milat rivé, i ka di sé pa nègres ki manman’y».

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.