Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

KREYOLAD NI TJENZAN (2004-2019)

Judes DURANTY
KREYOLAD NI TJENZAN (2004-2019)

            Tjenzan pa tjenz jou. Prèmié Kréyolad paret adan Jounal ANTILLA kon jik jòdi. Man ka fè zot chonjé sé an jounal ka paret chak simenn. Défen papa té ka di :

  • Ti kou long diré !

Eben Kréyolad sé sa. An ti teks chak simenn ki fè jòdijou sé 750 éti ki wè jou dépi 2004. Apré an brital travay inivèsitè, Nicole Ish, an dokté an literati fè  an novanm 2008, man dékouvè man sé an matjè “chronique et un billet d’humeur”. Antouléka man sé an “Kréyoladis”. San pran kò mwen pou an latjéprétet, man pé di bravman gras a Jounal ANTILLA nou ka permet moun li chak simenn an ti-teks kréyol. Nou ka pòté pa ta nou pou sa yo kriyé épi an bel mo fransé : ”alphabetisation”. Kidonk aprann moun matjé ek li kréyol.

Anlo moun ka rété mwen, pou sipòté Kréyolad. Pas kom sé an teks ki kout kon latjé krapo, tout moun pé li’y fasil fasil épi tibren bòn volonté. Afos afos, yo ka li sa  apré 75O teks, sé kondisiré yo té ka bwè an bel vè dlo bien frapé.

Asiré an jounal kon Boudoum éti lang kréyol an bè’y, ké permet moun sispan di kréyol difisil pou li. Pas anlo moun éti pran labitid li chak simenn, jik ka trouvé délè, teks-la titak two kout.

Ni an ti-pawol ka di « Makak pa ka trouvé ich-li led ». Asiré man fiè di bat lestonmak mwen pou di : - Man pa djè konnet dot jounal ki pé di yo ni an paj kréyol dépi tjenzan san rété !

Sel moman pa té ni Kréyolad, sé an 2009 lè jounal-la pa paret. Direktiman, lanné-tala Kréyolad débatjé anlè net-lé épi Potomitan ek Montray Kréyol. Asiré man pa an gran grek mé dépi 2004, man pa janmen sispann matjé chak simenn an paj kréyol an plis di liv man matjé oben mofwazé an kréyol. Magré man sav anlo moun pa kontan pas pou yo kréyol pa an lang. Jik ni moun ka di yo palé tann zafè kréyol-la. Mo-tala ka anmerdé yo. Man pa anvi zagalé yo, mé man ka fè yo kanmenm dékouvè premié teks Kréyolad. Teks-la limenm ka di sa sa yé .

 Kréyolad sé an ti mo pou pran a la rigolad.

Kréyolad sé an ti rigolad an boug led kon krapolad ka vréyé douvan pou’y pa tonbé malad. Pou malkadi pa pran’y kon moun ki pa bwè asé dlo-babad, épi moun ka ladjé kon an vié rad.

Ban mwen arété matjé kouyonad.

Pou fété tjenzan Kréyolad, Edision Zaboka ka préparé pou mwa’d mas-la, an piblikasion pou fété sa. Mé nou ké déviré asou sa.

Ann atandan, kréyoladé kò zot!

Jid

 

*Dépi 2004, Jude Duranty, dit Jid, bibliotékè, matjè ek mizisien matinik, ka noté an lang kréyol bonnè ek dézod an sosiété matinik épi dé teks kout i kriyé « Kréyolad » Nicole ISH.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.