Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Laliwondaj liméwo 13 : Mi Bwètazòdi –la !

Hector POULLET
Laliwondaj liméwo 13 : Mi Bwètazòdi –la !

Lè an vlé sòti adan paradi-la  ola an ka rété la, fo-mwen pwan on ti-chimen kòsyè (/sentier) chimen pou ay an jaden, avan an rivé asi gran-chimen (/route) ola loto ka pasé. Moun ka pasé kotésit, asi ti-chimen la, sé anni agrikiltè oswa chasè, oben kèk moun ka pwonmlé kò a-y, mé a pa pon étranjé, a pa pon touris sòti lòtbò.

Asi bò a tichimen-lasa pa tini jou an pa ka ranmasé détwa boutèy oswa kannèt byè, ji, limonnad, koka. Si an pa fè-y, ponmoun pa ka fè-y kifè byen vitman sé ké on chimen bòdé èvè tout sòt-kalité zòdi, siré, saché plastik, poli-istirèn, laliminiòm, zasyèt, tenbal é boutèy plastik, konchonnri moun ka pasé ka jété sa la san yo menm penga.

Tousa pa té ké grav si sa té ka pouri, k’on zékal a koko, kwi-kalbas, oswa po a fig-pòyò,  mé sé kalité matério-lasa ka rété nanni-nannan avan yo menm konmansé dékonpozé é, pannan tout tan-la yo la la, yo ka sèvi pou tout kalité moustik, mangwen vini ponn zé a-yo kivédi  maladi zika, choukoungounya, deng, menmjan antan-lontan palidizm é lafyèv-jòn, ka dévoplé chak lanné tibwen pliplis.

Asi tichimen-kòsyè lasa dépwafwa on boloko (/ malotru) ka pasé asi on kwad  ka pétaradé !!!

Pa lwen pou rivé asi gran-chimen, dé vyé loto aksidanté yo bandonné la dépi lanné é lanné. Zèb, lyann, é pyébwa  ja pousé adan sé vyé kakas loto-la, mé andidan sé vyé tòl wouyé-la, sé la tout bann rat ka vini fè nich a-yo é ka pitité. Déparfwa sé agrikiltè-la toutalantou-la ka mété pwazon pou rat an tè a-yo é tout lafanmi rat ka vini an nich a-yo pou yo mò, kifèwvwè (/ si bien que) lantré a chimen-la souvantfwa ka pit lòdè bèt mò.

Asi granchimen-la ka monté pou ay vwè sé bèl Chit Kawbé-la sa ka rivé onlòt boloko ka pasé èvè on mizik wouvè atout, ou ka tann anni sé bas-la ka bat : boum ! boum !

Annou pwan chimen pou ay an rivyè, annou pwan-y apyé padavwa  (parce que) lè ou an loto sa kay two vit, ou ka gadé mé ou pa ka  ni tan vwè. On lè, granchimen-loto la ka pasé an bòdaj a on ravin. Annou jété on koulzyé an fon a ravin-la : Woyoyoy !

Magré kanmyon a zòdi-lavwari ka pasé twa fwa adan on simenn adan sèksyon-la é, pou zòdi pli anbarasan, yo ka pasé èspésyalman on fwa chak mwa, magré déchaj-zòdi a lakomin, ola ni moun ka triyé zòdi, ka touvé-y a dé kilomèt tibwen pli lwen, ében sé kotésit,  an ravin-la, moun alantou-lamenm, ka vini lannuit èvè loto a-yo pou yo jété tout pakyé kalité kochonnri a-yo : vyé frijidè, vyé konjélatè, vyé machin a lavé-lenj, vyé matla, vyé télé, vyé batri a loto,  vyé lenj an hannyon, vyé soulyé, vyé chapo, vyé pòtchanm, vyé so… lè a  pa bèt mò, chat, chyen oswa kochon oben poul,  èskèlèt a bèf yo dékatyé an zayann-la san yo pèdtan menné-y labatwa, jan lalwa ka mandé pou fè-y !!! Ravin-la sé on dépotwa-zòdi,  ni on rivyè ka koulé an fon a-y, rivyè-lasa kay an lanmè-la, an bouchri (embouchure) a rivyè-la sé la pwason ka pitité, sé tinégriyon-la kay pwan pisyèt an bouchri-la, yo ka vann bò chimen-la, ba nenpòt moun i ké ba timoun-piti  a-yo manjé sé kalité pwazon-lasa.

Eben mi sé sa i toutalantou paradi an-mwen la ! An ka rété adan on paradi an mitan on bwètazòdi.

An ka konpwann sé Chinwa-la lè gouvèlman a-yo ka désidé yo pa pli vlé sèvi bwèt-a-zòdi a Loksidan ankò.

An ka konpwann sé péyi-la ola twòp touris maléré, mas-touris ( tourime de masse) ka vahi-yo la, kon péyi Katalan-la, lè yo ka di yo pa pli vlé  sé mas touris-lasa.

 Lè ou ka viv adan on péyi ka touvé-y sé on terminal, on bout a boyo, a tout sòt kalté pwodui a lendistri-konsonmasyon, si ou pa tini voumenm a-w on sistèm pou swa wou-sèvi, wousiklé vèboutèy, plastik, métal, papyé,  sé déché a konsonmasyon-la, swa rivé détui-yo, swa wouvoyé-yo la yo sòti,  ou ké abo ni tout sòt kalité déchétri ola swadizandi yo ka triyé zòdi, ében paradi a-w la ké fin pa vin on bwètazòdi.

An Gwadloup yo di yo té vlé fè on lizin a gaz-métàn èvè zòdi koté pon Lagaba. Aprédavwa on sosyété lòtbò mandé hokonsa lajan  (une somme faramineuse)  anni pou i té fè létid a pwojé-la (faisabilité), i trapé lajan-la é mi i ka rann tabliyé a-y é ahak pa kay fèt. A pa bab nou kay lésé ba lésèz (/ceux, celles) kay viv kotésit adan sé lanné-la kay vini la !!!

Di Paradi pa vlé di zòdi !!!

Kenbé lafanmi, é sonjé kalkilé fèt avan konté. Zòtmenm-a-zòt, penga jété kochonniri toupatou. Mèsi.

An oubliyé : zòt tann-di ni on 6 zièm Kontinan i an mitan lanmè-la ? Yo ka di sé on kontinan pousyè plastik évè konchonnri !

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.