Sa ka fè pasé yon dimi-siek an Matinitjé ki té mapipi, Frantz FANON, té matjé an liv ki té soukwé bon soukwé lespri tout moun, soutou ta Neg. Tit liv-tala sé té "Peau noire, masques blancs". Adan'y, FANON, ki té doktè-tet (psychiatre/psychiatrist) katjilé asi aliénasion-an ki ka dérayé lespri moun lakay-nou aprézavwè nou sibi 3 siek lajoukann (esclavage/slavery).
I espitjé lanmanniè nou rayi lang kréyol nou a abo i sé zépon natirel nou ek lanmaniè nou jaja (adorer/to adore) lang fwansé a menmsi, pi souvan ki rarman, anlo adan nou ka fè kawo (faute de langue/language mistake) alé-pou-viré. I kabéché (réfléchir/to think about) tou asou zafè nou rayi koulè lapo-nou kivédi lapo nwè a ek ki manniè nou ka chaché a tout fos mayé ek fè yich épi oben an moun ki klè pasé nou oben an moun ki blan.
Avan FANON, té ni an lot grangrek (ntellectuel/intellectual) ki té za di ek matjé yonndé lidé ki fò toubannmann asou menm sijè koulè lapo ek ras tala. Sé té bidim poet la yo ka kriyé Aimé CESAIRE la. Sé ki li envanté larel-lidé (idéologie/ideology) La-Négritid la adan primié dékatman 20è siek-la.
Es lo katjil-tala, lo lidé-tala, lo liv-tala érisi mofwazé (transformer/to change) moun Matinik, Gwadloup ekk Guiyàn ? Es sa mennen yo a bokanté larel ek ladjé zafè imité Blan-an pis, kon tipawol-la ka di, "Imité ka détenn" ? Ba an répons pa a bagay ki flouz (facile/pies) davwè, malè ba nou, nou éritié konpowtasion Konpè Lapen. Lè sa ka ranjé nou, nou Neg ; lè sa ka terbolizé (embêter/to annoy) nou, nou ka fè konsidiré nou sé Blan toubannman.
Anni gadé zafè Mondial foutbol la ka woulé sé tan-tala atè péyi la Risi ! Tout moun-lan ka sipòté la Fwans. Lè "lé Blé" matjé an bi, tout moun ka vréyé vokal ; lè i fè tan genyen an match, tout moun-lan ka vréyé kò-yo monté anlè afos yo kontan. Moun ka mété ti drapo blé-blan-wouj asou loto-yo oben douvan kay-yo. Ek si ou noz di ou pa pou la Fwans, yo pres paré pou ba ou !!!
Ki tan tout lo makakri Konpè Lapen tala ké bout ?...