Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

LARANTRÉ LÉKOL

par Hughes Bartéléry
LARANTRÉ LÉKOL

            Vakans-lan fini, sé jou taa sé larantré lékol. Kon chak lanné, asiz anba véranda kay mwen Lamonnzi, toupré an lékol, man ka gadé ki manniè tousa ka pasé. Lè man wè sa man ka wè a, man sonjé pawol lé natif-natal té di mwen asou manniè larantré té ka pasé avan, an tan yo menm té timanmay. 

            Atjelman, ni bel lawout luil loud ka monté pres toupatou,  sé loto asou loto, sé anboutéyaj, sé polisié,  men pa an sel timanmay a pié oben an rita ka kouri. Tout moun-lan lé dépozé  yich yo an lakou lékol-la toubannman pou yo pa maché pies.

 

             Avan, pa té ni loto, men pa té djè ni lawout pou loto non pli, sé té chimen tè, chimen chien, tras ki té ni. Lè lékol té ka wouvè, ou té ka wè an voliè timanmay a pié, ka kriyé, ka ri, ka kouri pou pa rivé an rita.

 

            Tout tan yo té adan ti-klas, pa té ni pwoblem, lékol-la té toupré. Men lè fok té alé an siziem, sa té ka vini krabik. An lakanpann-lan, an timanmay sé an bra anplis pou endé nan kann oben nan jaden é anpil pami yo té ka kité lékol gran bonnè. Lé dé-o-twa ki té ka kontinié, té blijé alé Lariviè Pilot. Natirelman, pa té ni lawout, pa té ni bonm pou mennen sé zélev-la lékol, é pèsonn pa té ni loto non pli, kidonk tout moun té ka pran'y a pié.

 

            Chimen-an yo té ni a fè a pa té fasil. I té long, pasé sis tjilomet, i té difisil, é i té ni danjé.  Té ni mòn pou monté, labou pou bat, bwa pou travèsé, tras pou lonjé. Yo té ka kité lakay yo a sentjè d'maten épi yo té ka travèsé tout katié ki té ni dépi Lamonnzi pou rivé jik Lariviè Pilot. Pou koumansé  yo té ka fini monté chimen Lamonnzi, pasé pa Gran-flè, janbé mòn Mélak, mòn Léwonval, travèsé Lépiné, désann Mòn Konstantin, touché sel lawout woch yo té ka jwenn kwazé Koulanj, ek pran chimen mòn Wozin désann, pou rivé anfen nan bouk Lariviè-Pilot.

 

            Monté sé mòn-lan té red, sé té tras tè, sé té woch épi labou, é pou yo pa travèsé laforé Montravay ki té ka ba yo twop fal fret, yo té simié fè titak plis chimen pou flennté'y. Men kanmenm sa pa té ka opozé yo ni anpil dot bwa pou travèsé, é sé té pli gwo bililik yo té ni. Pannan tout trajè yo, yo pa té ka kwazé an moun asou chimen. Initil di di yo té ka vansé kakarel an fes yo san rété kouri. Yo té pè jwenn sèpan, menm si pa ni sèpan Sent Lis, men Lariviè Pilot sé la ki pòté bet long. Yo té pè bousoulavi, pa menm palé neg mawon é anpami yo: Beauregard, yo té ka pran pou pli séleb la. I té ka viv  adan sé bwa taa é sé la i té ka séré.  

 

            Pou sé timanmay taa, alé lékol sé pa té rédi chez bò tab. Yo té ka pran pasé dézè d'tan pou alé épi viré, magré kouri yo té ka kouri san rété.  Yo té ka fè tout trajè-a pié-ni pépa yo an lanmen yo. Sé lè yo té ka rivé lékol yo té ka mété'y apré yo lavé pié yo lariviè.  Pou alé lanmes sé té menm bagay-la, yo té ka  pòté soulié-a an lanmen yo jik Sent Lis épi yo té ka abiyé pié-yo selman lè yo rivé nan lapot lanbouk. Sé té kon sa lakanpay: tout moun té a pié é tout moun té pié ni.

 

             Asou chimen yo, sé zélev Lamonnzi-a, té ka pasé kanmenm douvan yonn-dé kay. Adan yonn di sé kay taa, an ti kay an pay, té ni an vié fanm té ka viv la tou sel. Asiz asou an ti ban douvan kay-li i té ka véyé lè yo té ka pasé ek té ka rété yo tanzantan pou mandé yo alé fè an ti konmision ba'y.  Menm si sa té ka frennen balan yo, menm si sa té ka lonjé chimen yo, yo té ka asepté alé san mové fidji, adan an ti Débi-la-Réji Démariniè ki pa té two lwen. Sé té pres toujou menm bagay la, i té ka mandé yo grenyen : an ti mis wonm, an ti wotji luil, an ti chopin pétwol épi dé lè an ti mòso lanmori. Tout manjé'y sé té pwodui jaden'y, fo kwè. Lè yo té ka ritounen an ti rékonpans té toujou ka atann yo, dé-o-twa fwi sézon: mango,  chadek, zoranj, pastek, pou ba yo lafos épi kouraj pou yo kontinié lawout é pitet pou ba yo gou rann sèvis..

 

            Yo té ka rivé lékol a sétè d'maten, men konsi sa pa té sifi, apré yo sòti fè sis tjilomet a pié, pwofésè-a, ki poutan té konnet sitiyasion yo, té ka blijé yo alé fè édikasion fizik kon tout moun, san pies lapenn pou sé ti maléré neg kanpann-lan. Pou kouri yo té ka kouri, si sé té atjelman asiré, Matinik té ké touvé pami yo, an tralé chanpion kous-kouri fò pasé tout kalté Isen Bolt adan lé Jé Olenpik.

       

             An final di kont, lè man ka wè tribilasion sé zélev-la té ka trapé an tan taa pou alé lékol, épi fasilité sé ta jòdi a ni pou fè menm bagay-la, man ka di vréman, timanmay jòdi pa konnet chans yo.  

 

            Antouléka man ka di tout zélev Matinik bon ek bel lanné lékol 2016-2017  

               

 

 

Bwet-mo

           

            Bililik : difficulté-situation inextricable

            Bonm : petits autobus

            chopin :  chopine ( 1/2 litre )

            krabik  :  critique

            Mis  :  musse (  1/8 litre )

            Natif-natal :  natif du quartier

            Tralé :  pléthore

            Pépa : chaussures de ceux qui ne peuvent pas.

            Voliè : volière

            wotji : roquille 1/4 l

            

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.