Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Lavi lenterna Lisé Chèlchè

Hughes Bartéléry
Lavi lenterna Lisé Chèlchè

   Pa koté lé lanné 1950, pres tout zélev lenterna Lisé Chèlchè té manmay sòti an komin é ki té désann lékol Fodfwans. Lé dé-o-twa anpami yo ki té ka rété Fofwans é ki té lenterna kanmenm, sé té yich milat papa yo té mété yo la pou pran séraj yo, pas yo té two dézodè. Kivédi, nou tout sé lézot la, nou té dé "désandi" kon yo té ka di an tan taa. Té ni zélev pres tout komin é sé la man aprann sa yo té ka kriyé lasolidarité. 

   Dabò pou yonn té ni solidarité zélev menm komin lan ant yo, sé té yonn a lot, yonn pou lot. Lé pli ansien té ka pran anba zel yo lé nouvo rivé, ek té ka réglé tout pwoblem yo té pé trapé. Lè ou touché yonn ou touché tout. 

   Apré té ni solidarité zélev lenterna kont zélev leksterna. Nou tout té ka sibi menm méprizasion an. Lè ou té lenterna ou té konsidéré kon neg kanpann, é sa ki té leksterna té ka konsidéré yo té sipériè. Andidan Lisé-a pa té ni pies pwoblem, men an déwò'y, té ni an gran diférans konpowtasion. Nou té rimatjé sa soutou lè nou té ka sòti an pèmision lè dimanch apré midi. Sa ki té ni lajan té ka alé siléma, men lé san lajan, ki pa té ni pies koté pou alé, té ka rété trennen asou  ban lasavann. Lasavann Fodfwans, sé la tout moun té ka jwenn pou bladjé, pou ponmlen, pou fè an ti koulé. Lé kanmarad leksterna té wa Lasavann, yo té ka pran plézi gwayé ( se moquer de) nou, montré nou manniè yo té ni ti masoukrel an pié yo, alos ki nou, nou té san ayen. Yo té ka pran tout anmitan lalé santral Lasavann-la, pou monté-désann, bra nan bra, pa yuit, pa douz, épi zélev pansiona lisé jennfi. A moman taa sé mésié, menm si yo té an menm klas ki nou, pa té konnet nou pies toubannman. Men sa ki té pli red la sé té wè ti mafi ki té sòti an komin kon nou menm, fè sa ki pa konnet nou non pli lè yo té épi yo. Sé té konsi nou pa té moun.

  Anfen, ou té ka touvé solidarité sé zélev la pou pòté komin yo anlè. Tout té ka konsidéré komin yo té pli bel komin Matinik, sé la ou té ka viv mié, touvé pli bel bagay, touvé pli bel fanm. Man ka sonjé lé pli gran défansè komin yo sé té : Jean Abrosi pou Préchè, Max Ransay pou Sen Piè, Marcel Sylvestre pou Senespri, lé frè Marie Jeanne pou La Riviè-Pilot, Joseph Ursulet pou o Fwanswa,

  Dopia pou Lanmenten, Marcel Ravenet pou Trinité, Jean Claude Corbin pou Gwo-Mòn, Félix Relautte pou Bas-Pwent ek plen dot man bliyé. Té ni an bagay kanmenm tout moun té ka tonbé dakò pou di, sé ki lé pli bel fanm Matinik, ou té ka touvé yo, swa Loren dan li nò swa La Riviè-Pilot dan li sid.

   Lavi lenterna an lisé-a té bien réglé. Lévé sentjed'maten, douché andéwò anba frédi-a, pran ti déjiné, kafé-let épi pen, désann sal létid jik yuitè pou alé lékol. Midi, sòti lékol, alé réfektwa manjé, apré, létid ankò jik lè pou ritounen lékol. Apré midi, sentjè, gouté, an ti moso pen ek an baton kako-dou, épi viré ritounen sal létid jik sétè d'swè pou alé soupé. Apré soupé an ti wouspel (pause) pou jik névè d'swè, étila nou té ka monté dòmi. Sel moman éti nou té vréman lib sé té oswè avan nou monté dortwa. An koumansman tout moun té ka sanblé adan lakou-a pa komin oben pa klas, apré sé té bokantaj pa krey lanmitié kisiswa ki komin oben ki klas ou yé pou diskité. Té ni sa ka palé politik, é sa pé ké étonnen pèsonn si man ka di taa té ka voyé plis lavwa sé té Chaben kon yo té ja ka kriyé'y, té ni sa ka palé di loto, sa ka palé di fanm, sa ka palé di foutbol. An tan taa, radio tranzistò po-té-kò ka ekzisté, é mizik nou sé té mizik djol épi Max Ransay, Max Auguiac, Georges Pastel, Léon Sainte Rose. Sé té sel distraksion nou té ni.

     Mwen, man té enmen rété an kwen mwen, é kanmenm man té ka chèché konpanni solitè kon mwen menm. Sé pitet sa ki pwotjiré mwen bab-la man trapé a an jou adan réfektwa-a. Pou ou pé sèten manjé kon'w lé, fok chwézi an chef tab ou konnet. Malérezman, an dimanch bonmaten, pa té ni pies chef tab man té konnet, man alé asou prèmié tab man wè. Lè man asiz chef tab la di mwen:

         -"Wou piti taa, ou an nwè jodi a"

     Man konprann sé lafet misié té ka fè, men sé té bien sa, i té désidé pa té ni manjé pou mwen. I kité bra mwen épi zasiet mwen lonjé padan tout moun ka ri. Lè man wè i distribié tout manjé-a, ek kité mwen san ayen, man wè nwè épi ansel kou, ki tab ki zasiet ki manjé , man anni voyé tousa monté anlè, épi man viré asiz, sézi asou chez mwen san konprann ayen an sa ki té rivé mwen a, es sé té bien mwen ki té fè sa ? Tout moun kwè man té vini fou, men tout moun konprann mwen tou, menm sé pion-an ki pa té kontan wè sa boug-la té fè mwen an. Dépi jou taa pies chef tab pa jenmen éséyé mété pèsonn an nwè ankò, ki mwen, ki an lot. 

    Natirelman sa pa opozé yo ban mwen tibren dimanch konsin: rété lisé a san sòti, toukon chef tab la ki té pri an sa tou. Nou té blijé alé, kon tout zélev ki an konsin, lapwomnad laprémidi épi an pion ka véyé nou. Dépi jou taa chef-tab-la épi mwen, nou vini bon konpè.

Image: 

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.