Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

O PÉYI-A ?

Hector Poullet
O PÉYI-A ?

 

O péyi-a ?

Ola manmay péyi-a yé ?

Ka (k)i lèlmi zanfan péyi-la ?

Bonmaten-la granbonnè-maten an pwan tan  li biyé-kourilèt a Afarèl asi Montray ka di  i ja onjan  twota pou sé politisyen-la ka mandé baré chimen Man Marin Lèpèn. 

 

Afarèl té ka persisté ka di si Matiniken tini on baraj pou yo fè sé baré chimen « zénofobi » (pérézité é hayisans a moun nou pa konnèt) ka vayi sé péyi an-nou la. Afarèl anrézon, mé ès fo pa nou ay pli lwen adan kozé-lasa ?

Yèswè 26, avwil Co.Re.Ca,toutmoun konnèt jòdijou an karayib-la, (Contact, Recherche, Caraïbe) té ka fè dé mo kozé èvè  Man Lydie Ho Fong Choy, on kolèg Guyàn an konnèt dépi an tan  i té pwofésè Kapèstè. Misyé Mériyon rèskonsab Co. Ré. Ca té ka pwofité pasaj a Man Ho Fong Choy pou i té palé asi kijan sa pasé sé dènyé tan-la anba-la. Sa mwen an konpwann adan kozé-la sé jan sa pasé a pa toutafètman sa yo té byen vlé montré-nou asi « Guyane la  première ». Mé prensipalman sa an gadé an kabèch an-mwen sé dotwa pwen kontèl :

-          lè Lydie di-nou sé kèsyon politik a zafè a  èstati a Guyàn vini an bout a sé manifèstasyon-la é pwoblèm-lasa rantré-fòsé  (« par effraction / breaking into / con fractura »). Onlo moun, kyoulé, bat-aryè, lè sa vini pozé, yo di, yo pa té vini la pousa pyès !

-         Sé 500 frè-la (yo pa té a 500 pouvré), yo té ka byen jwé wòl a pwotéjé moun, mé yo té onjan  ka jwé sé Timal a pyès-la ( héros/ heroes/ héroes) yo té ka « dégajé tèstostéròn » kivédi yo té ka chèché chawmé moun èvè wodomon yo té ka fè, fè vwè miskilati a-yo, opozé pon chiraj fèt, pon gawoulé lévé adan mouvman-la. Dayè pou yonn sa yo té vlé prensipalman okoumansman sé plis sékirité an péyi-la. Fo sav Guyàn ja péyi ki ni plis polis pou 100 moun adan tout Lafwans é sé koloni a-y la.

Epi an trapé onlo nyouz asi péyi Laguiyàn, asi tout chiraj i ni ant sé diféran groupman moun-la,  kréyòl, èspatriyé, zendyen lanmérik, boni, saramaka, bouchinengé, aloukou, mong… chak groupman-la ka mandé Gouvèlman-la ba-yo konmen mil èkta tè, san yo ni pou péyé pon taks, menmjan èvè baz a Kourou.

Mé pou nou wouvini asi kozé a zénofobi an-nou la, sé davwa Man Lèpèn fè on bèl kont-vwa ( score / score/) adan vòt a prémyé lantou élèksyon-la an Guyàn, mé menmjan-la Matinik, Sen Bat, Dézirad é Kapèstè Bèldlo ola an ka rèsté la !

Jodi-la avan dézyèm-lantou élèksyon la, onlo moun pè Man Lèpèn pwan douvan Misyé Makron. Péyi-la « ant-fit é- fant », davwa yo ka mandé sé zanfan péyi-la pou yo fè chwa a-yo ant Lafyèv é Frison !

Kijan nou fè rivé la nou yé la jòdijou ?

Dapré-mwen sé mouvman endépandantis-la fè onlo jèsmakak é simagri, mé yo pa janmé fè lédikasyon a sé popilasyon-la. Yo té vlé dabò-pou-yonn, on révolisyon nasyonnal èvè on boujwazi nasyonnal. Yo pa janmé èspliké sa té on èstratéji, mé èstratéji-la a pa té sa yo té ka chèché anfinal di kont pouvré, yo pa janmé pwan tan èspliké ka sa yé goumé klas kont klas é goumé-lasa té ké ni pou i kontinyé apré lendépandans fini pa rivé. Yo di menmjan èvè Soni Ripè « annou fèmé lawonnn sé noumenm noumenm, pa ni tanbou a dé bonda ». Endépandantis byen manifèsté kont « ratonnad » a Viviès é Ibo Simon, mé san jen èspliké moun kijan travayè Lakarayib té travayè é karibéyen avan tout biten, yo té ni menm lentéré èvè travayè Gwadloup. Kifè, lè mouvman endépandantis-la vini pèd fòs, davwa lavi-politik pa janmé ka sipòté on lèspas rété vid, ében sé mouvman a madanm rasis-la i pwan pyé isidan, é dapwé sa an ka tann, i kay pwan balan…Mi nou rivé an bout a jaden a Etyèn !

Kant a pou mwen, an pa vlé jwé menm wòl èvè Ponce-Pilate, kivédi lavé men pou suiyé atè, rété akaz é di « zafè kabrit pa zafè mouton ». Mé an pa vlé trapé ni lafyèv ni frison, ni lapès, ni koléra pou dèmen Misyé Makron pa fè kon Jak Chirak té fè, fann ren a travayè épi vanté-y aprésa i ni konmen milyon moun èvè-y pou ba-y rézon fè-y. Awa ! Mé kanmenmsa, chakmoun gran, yo ka fè sa konsyans a-yo ka di yo fè, mwen an plis ki sav sa an ké fè, mé an pé ké rété akaz adan jaden an-mwen épi chigné aprésa : « Anmwé ! Péyi-la anba dlo ! péyi-la an dalo ! ». 

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.