On tipawòl moun-migrannis ka di :
« Toutmoun pa oblijé viv kon pyébwa »
On Vyékò i pa té on “kapitèn-san-gwouyé”
rivé on jou an péyi Kébèk Okanada.
I resté èstébékwè.
Sa i té tanndi asi péyi frèt lasa
a pa té sa
i té ka vwè.
Tan-la té bèl-botan
Syèl-la té blé toultan
Solèy-la té cho kon kannèl
E popilasyon té lakansyèl !
Té ni moun tout kalité koulè.
Blan, Jòn, Nwè
Kako é dòt ankò.
Moun a po-pòslèn
pò-kuiv, po-lébèn
po-mi épi po-vèt
po-kafé épi po-lèt
Chivé-grenné
chivé-swa, chivé-kwédé
chivé-loks é chivé-féré
Tèt razé épi koko-sèk !
Mi sé konsa i vwè moun Kébèk.
E èvè sa, yo té ka palé tout-sòt kalité lang
Vyékò-la pa té ka konpwann
mé prensipalman sa i té ka tann
sé lè yo té ka jagonné
on kalité Fwansé
toupòtré èvè kréyòl an-nou anvérité
Vyékò-la tann é kouté
« Pwagné » pou « pongné »
« S’pwagné l’cul » pou « ba fès a-w twa tap »
Epi i tann ankò
« Kabaré » pou « tré » menmsi nou osi nou ka di kabaré.
« Veut veut pas » pou « vlé pa vlé »
« Y’a pas personne » pou « pa ni p’on moun »
« Pasé sur le mond’ » lè nou ka di « pasé si moun »
Vyékò-la vwè an dé kokozyé a-y
yo maké bòchimen-lavwari :
« Détour » lè lang Fwansé ka maké « déviation »
« Arrêt » lè lang Fwansé ka mété « stop »
I di :
E-é ! Gadé sa tibwen !
Sé Kébékwa-la mèyè ni
tou é détou menmjan èvè-nou kréyòl !
Epi yo osi ka maké « chemin barré »
Akwèdi yo té ké vlé « débaré » kèk chimen.
Yo ka di « achalé » lè nou ka di « chaléré ».
Alòkifè nostròm soukré tèt a-y :
Asiré pa pétèt asi kontinan Mériken-la
mèyèkwè a pa anni nou kréyòl
yo lésé kolonizé bèkèkè !
Sé Kébékwè-la yo osi dwètèt
Rété on jan èstébékwè !
Kèlanswa
lang a-yo la pa toutafètman Fwansé-fwansé
kanmenmsi konfèdmanti a pa Kréyòl !
Vokabilè
Moun-migranis : néologisme pour parler de population nomade, gitan.
Kapitèn-san-gwouyé : jocrisse.
Kanmenmsi : quand bien même.
Akwèdi, mèyèkwè : à croire que.
Kèlanswa : quoi qu’il en soit.
Konfèdmanti : locution qui vient de « profèt-manti » : assurément.