Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Ou ka sanm boug-la ki...

Ou ka sanm boug-la ki...

   Ti istwè-tala pasé adan an komin li-sid Matinik, nan bòdaj an bel plaj ki ni sab blan kon grenn-koko-zié an Neg-Kongo ek an lanmè blé kon rad Laviej.  An gwo-tjap milat konstwi an bidim kay-la koté-tala ek dépi pasé ven lanné i ka viv ti kò'y, i ka bwè dlo'y san pies kalté model tjak. Lé sanmdi-dimanch, sa vré ki an tilili moun sòti toupatou ka anni dévidé asou plaj-la, ka mété gwo mizik-yo, ka manjé, ka fè rigoladri, ka jwé boul kisasayésa, mé konmva ni an razié ka séparé kay Milat-la di plaj-la, sa pa janmen vréman terbolizé lavi misié.

   Men, mi anvwala an jou, an konpanyi siléma vini tounen an flim anlè plaj-la ek yo fè tan konstwi an joupa asou'y. Lè yo bout tounaj-yo a, sé sinéas-la foukan san otjipé kò-yo di krazé joupa-a. Kifè lè apré sa, moun ki té ni labitid frékanté koté-tala lé sanmdi-dimanch riviré vini, yo té jwa toubannman. Yo menm désidé grandi joupa-a, bagay ki pèmet yo mennen pli gwo baf pou sa jwé mizik-yo. A lè-tala lavi Milat-la vini an kalté lanfè toubannman. Dépi zot wè sanmdi an midi té rivé, sé té raga an tjou'y, rap an tjou'y, zouk an tjou'y, bèlè an tjou'y. Ek voukoum-tala té ka diré jik dimanch oswè !
   Gwo-tjap la alé oti lanméri pou wè es mè-a té pé mété an milié adan sa. Mè-a réponn li ki plaj-la ka dépann di Léta kidonk fok i té ay wè La-Sou-Préfekti. Kidonk Milat-la mandé Sou-préfé-a an randévou pou sa espitjé'y ki manniè dépi konpanyi siléma a té konstwi joupa-a, lé sanmdi-dimanch té vini an vié-rev ba'y. Sou-préfé a di'y i kay vèti Préfé-a ki, li, ka rété atè Fodfwans. Sa pwan pres tjenz jou ! Yo konvotjé Milat-la La-Préfekti pou fè'y sav ki Préfé-a té vèti Minis-la, men konmva Minis-la sé an Fwans i ka viv kivédi a 7.000 tjilomet di Matinik, sa té ké pwan yonn-dé tan avan i réponn.
   Mwa épi mwa bay-alé ek Milat pa risivwè pies kalté répons di pies kalté Minis. An jou dimanch, tjou'y té plen épi sa, i sòti di lakay-li bien égri, i travèsé sé razié-a ek i débatjé anlè plaj-la. Omwens an trantenn boug, laplipa jenn mal-neg ki épé, té ka bat tanbou, bwè wonm, jwé domino, dansé anlè plaj-la. Pou pa té fraksé yo ek davwè i té tibwen pè tou, Milat-la di primié-a i bité anlè'y la :
   "Bonjou ! Sé mwen ka viv adan kay-la ki pa anwo-a. Man pa ka di zot tjwé mizik-zot la, men es zot sé pé bésé anlè son-an titak. Bésé selman..."
   Boug-la gadé Milat-la dwet nan lmitan zié. Yan kalté koko-léchel ki té ni miks gwosè dé brik toubannman épi i trapé Milat-la pa kolé, i mandé'y an manniè bon anrajé :
   "Ou ka sanm boug-la ki koké madanm-mwen an ! Sé pa wou ?"
   "Mwen...Mwen ?...mé man...man pa kon...konnet madanm-ou" Milat-la rété i bédjé, janm-li ka flitijé anba kò'y.

   "Ki non'w ?" boug-la djélé "Dib ki non isenbot-la !"

   "Sé...sé pa Dib ki non-mwen !" Milat-la rété i ladjè, lakakarel pres anlè'y.

   Lè sé lézot banbochè-a tann babiyé-a, yo kouri-vini pou wè sa ki té ka pasé la-a. Yonn adan yo anni pété ri ek i di ba kanmarad-li a ki té ka tjenbé Milat-la pa kolé toujou, paré pou lenndé'y kout-jok :

   "Enben-enben, Jilbè ! Ou ka konfonn an Milat épi an Siryen aprézan ? Yo fout té ni rézon koké madanm-ou alò !"

   Tout sé banbochè-a anni pété an sel model zékla-ri, kifè boug anrajé a ped lakat. I ladjé Milat-la, i tounen do'y ek i déviré anba joupa-a pianm-pianm, fidji'y maré kon sa ka ékri...
 
Vokabilè :
 
Baf : baffle.

Banbochè : fêtard.
Bédjé : Bégayer.
Davwè : parce que.
Flitijé : flageoler.
Fraksé : froisser.
Gwo-tjap : bourgeois.

Isenbot : salaud.
Joupa : cahute.
Kisasayésa : etc.

Konmva : étant donné que.

Lakakarel : diarrhée.

Lakat : quant-à-soi.

Lenndé : infliger.

Pianm-pianm : à petits pas.
Terbolizé : embêter.
Tilili : grand nombre.
Tjak : problème.
Tjwé : éteindre (s'agissant de la musique).
Vié-rev : cauchemar.
Voukoum : vacarme.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages