Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

PAWOL LANTOU DWET AN NÒ TWA KONT TA TEREZ LEOTEN

Par Daniel Boukman
PAWOL LANTOU  DWET AN NÒ  TWA  KONT TA TEREZ LEOTEN




Kidonk, aprè An ti ziédou kozé , apré Lespri lanmè , apré Ora lavi , Tré ladivini , Lavwa égal , mi anvwala Terez Léoten

sòti vréyé douvan an krey twa kont lézédision L'Harmatan mété déwò, lanné-tala.

Kontel tout liv, liv-tala sé an bagay men, an vérité, bagay-tala, lè zié'w anni wè'y, ou pri, ou pri afos déwò liv Terez Léoten an bel toubannman.... Woulo bravo ba madanm-lan - Lydia Dalmat – ki pentiré lapo liv-la.

Déwo-a, mésiézèdanm, bel men fwenk andidan-an obidjol tou !

Terez Léoten matjé twa kont Chak sé kont-lan ni an kanman ki ta'y, men yo tout anlè an menm larel : sé met-pies la (asiré pa pétet, Térez Léoten, ou sé di sé métres-pies la ) sé met-pies la sé... fanm

Nan primié kont-lan, Dwet an nò, ni dé fanm potomitan : Arakné ki sé an jennfi, an cheftèn brodez ki té ka brodé tout kalté chimiz perkal, goldòmi ba tout madanm, ba tout dimwazel jan a lajan, jan san lajan ...

Atina lot fanm potomitan-an, yo sé pé kriyé'y an michel-moren afos i té sa koud, brodé, pwopté kay, mété manjé an difé, koupé kann, mennen bef, grajé manniok, tjuit souflanm.

Men, mésiézèdanm, otan Arakné té dous, otan Atina té méchan épi sé tout .. . Pa mandé mwen poutji : lé zot ké li Dwet an nò , zot ké sav sa zot pou sav.

Nan, déziem kont-la, San fidji , potomitan-an, sé an prenses karayib an tan éti, dépi Gran-Riviè rivé Sent-Ann, péyi-nou an té ni an bel soukramétan dianman anlè'y ... Kay-li té an tet lamontann Pélé étila i té pou véyé asou lavil-la (kidonk Sen-Piè) épi asou mes moun ki té ka rété la a... Men, afos movè moun té ka vréyé woch anlè'y, an jou, sa ki té pou fet fet !

Nan twaziem kont-lan, Zannimo anzimannan, sé an fam lakanpann, Manman Iltima, ki ni zannimo éti i ka swen, i ka ba yo manjé, ka propté yo, tousa épi anlo lanmou

Adan sé kont-lan Teréz Léoten matjé a (sof adan tala i kriyé San fidji ), ni an lablanni dives model bet : bet an dlo, bet asou té, bet anlè lè : kayiman, kangourou, chamo, gògò, chouval, kochon, vach, kok, krapo, gounouy, krijet, kabrit-bwa ek an rat, an kalté movè sijé toubannman. Mésiézèdanm, souplé, pa mandé mwen poutji : lè zot ké li liv Terez Léoten an, zot ké sav sa pou sav.

Boul zannimo-tala nostram (pou an nonm, yo ka di nostrom, pou an fanm, man ka di nostram ) boul zannimo-tala Teréz Léoten foulbaké adan sé kont-li a, sé an manniè rété nan larel latradision sé kont natif natal-nou an.

An lot manniè suiv larel kwayans mes moun Matnik, sé lè Térez Léoten sèvi épi zafè mofwazaj-la... Dépi, atè Matnik, katkwazé tounen wonpwen, sa vré, jòdijou, pou jangajé tounen kabrit, chouval twa pat, chien, kisa sa yé ésa...sa red menm.

Erezdibonnè, joujòdi, kontè ek matjé-pawol la é sé konsa, gras a pawol-palé, gras a pawol-matjé kon adan sé kont Térez Léoten an , an fanm tounen zagriyen, bos chamo tounen mòn, kangourou tounen mannikou, kayiman tounen zanndoli... an lot konpangni bet mofwazé zannimo chouval-bwa...

Lé zot ké li liv kont Térez Léoten an, zot ké sav ki mannniè sé kalté mofwazaj-tala fet alé pou viré.

Men sa ki ka ba sé kont Térez Léoten anchay fos , anlo belté, sé manniè-a i ka matjé lang kréyol la.

Lang fransé-a pa djé ka sipòté yo viré di sa yo za di ; épi lang kréyol-la, pa nitjak ! ou pé viré viré di za ou za di .

Nan   Zannimo anzimanman , paj karant-uit, an pawol kontel  lodè pwa dangol té ka migannen koy épi tout dot kalté lodè lannuit sa chayé dan mòn ; sé kann-an té ka montré siel flech-yo , pawol-tala ou ka viré touvé'y pli ba nan menm paj-la... dé fwa nan paj senkant-dé, épi nan paj senkant-kat ek paj senkant-sis

Menm biten menm bagay, nan Dwet an nò  : paj douz : Lanmontann Voklen pòkò té pran non lanmontann Voklen pis i pòkò té lanmontann.... Pli ba, nan menm paj-la : anlè sa ki zel do lanmontann-an, ki pòkò té pwan non lammontannn Voklen – kon man sòti di'w –... Epi titak pli ba, nan menm paj douz la  : anlè zel do lanmontann-an ki pòkò té pran non lanmontann Voklen kon man sòti diw la a.

Mésiézèdanm, sé pa jakorépété Terez Léoten ka jakorépété : sé suivi ka suiv larel tradision kont natif-natal nou an.

Menm manniè, sé pa bégéyé i ka bégéyé lè, toujou nan Dwet an nò , matjèz-la (kidonk Térez Léoten) ka lonjé, lon-on-on-on-jé dé mo kontel fil ki ka tounen fiiiiiil, yuit ki ka tounen yuiuiuiuit, krazé kraaaaazé : jé-tala i ka fè a épi kréyol-la, sé an jé ki bel ek ka fè nou konprann kréyol-la, kon tout lang oliwon latè, sé an bagay ki vivan.

Lang kréyol-la tou sé kontel an piébwa délè ou pé magoté

pou ba'y mo-nef (néologisme en français). Térez Léoten ka fè yonndé magotaj mo kontel goldòmi , doktè-bet , kouskouri koud, viéchous an mo nef pou di viékò , grijiti pou di vié fanm , dlovayan pou nonmen an tizann-ranjé (une potion magique)

An final di kont, krey kont lan Térez Léoten sòti vréyé douvan o zédision l'Harmattan, sé an bel model bokantaj : lang kréyol la, si ou ka kouté'y épi respé, sé an bel pal i ké ba'w lè ou ka matjé'y ek lè ou pran tan matjé'y épi respé, sé an manniè pou ba'y fos épi belté an jan nef.

Mésiézédanm, avan man bout, sé espéré man ka espéré sa man fini di zot la, ké ba zot lanvi alé chéché pou wè nan liv kont Térez Léoten an, alé chaché pou wè si sé pawol-la man palé a, sé té palé manti-manté oben pawol vérité.

Intervention faite, le 27 novembre 2007, lors de la présentation de DWET AN NÒ au Conseil Régional.

 

Daniel Boukman

 


Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.