Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Résultat du concours de poésie KALBAS LÒ LAKARAYIB 2006

Résultat du concours de poésie KALBAS LÒ LAKARAYIB 2006

Résultat du concours de poésie KALBAS LÒ LAKARAYIB qui a eu lieu, le 28 octobre 2006, à l'occasion de la Journée Internationale du Créole.

Ce concours - tiraj powézi - est ouvert aux créolophones d'origine ou d'option de la Caraïbe.

Trois trophées (Kalbas Lò) ont été attribués:

- {{Kalbas Lò 1 :}} "A la foli" de Jeanie BOGART (Haïti)
- {{Kalbas Lò 2 :}} "Lanmou fanm lanmou péyi" d'Alain CAPRICE (Guadeloupe)
- {{Kalbas Lò 3 :}} "Mizik" de Daniel SEGUIN-CADICHE 'Martinique)

Trois autres Prix ont été accordés :

- {{Prix Coup de coeur :}} "Sans titre" de Roger EBION (Martinique)
- {{Prix spécial :}} "Mi péyi-mwen" d'Eric PEZO (Martinique)
- {{Prix Fab Konpè Zikak :}} "Misé Soley bonjou" de Jacqueline LEDOUX (Martinique)

Le prochain concours de poésie en langue/s créole/s de la Caraïbe aura lieu en 2008, toujours organisé par l'association Kalbas Lò Lakarayib (KL2) dont j'assume la présidence.

----

{ {{PRIX « Coup de Coeur»

Roger EBION

Sans titre}} }

{
_ Sa ki bel pasé an frégat
_ ka planni anlè lanmè

_ Sa ki dous pasé lodè latè
_ lè lapli ka mayé épi soley

_ Sa ki bel pasé an pié fromajé
_ ka lévé dwet an siel

_ Sa ki dous pasé tann
_ an sikriyé an tan chalè

_ Sa ki bel pasé an chivalié onzè
_ ka ouvè anlè bòdaj an finet

_ Sa ki dous pasé an briz
_ lè soley ka bonbé

_ Sa ki bel pasé an mòn rouj
_ an tan karenm

_ Sa ki dous pasé pran lodè
_ kafé lè douvanjou ka fet

_ Sa ki bel pasé an tianmay
_ ka kouri bodlanmè}

----

{{ {PRIX « FAB KONPÈ ZIKAK»

Jacqueline LEDOUX

Misié soley, bonjou !} }}

{
_ Ting, ting, ting,.. chwa, chwa, chwa…
_ Fifin lapli tonbé anlè tol sé kaj la.
_ I ranpli, débòdé, tout bwet té ka trennen.
_ Gwo lapli pran douvan .
_ I gonflé dlo ravin,
_ Van chayé tipiébwa,
_ I siflé kon sèpan.

_ Yonn anba zel vwazen’y,
_ séré adan frédi .
_ Tout tipoul, manman poul,
_ Poulet é jenn tikok,
_ Détrenpé kon tochon,
_ Pann anlè an branch bwa,
_ Doubout anlè an pié.

_ Anba vié tol wouj la
_ Ka koulé kon paswa
_ Tan lawouy ja manjé’y,
_ Yo atann, an silans,
_ Priyé anfon tjè-yo
_ Pou bondié zannimo
_ Pran sò-yo an pitié.

_ Afos yo té pran pè,
_ Dé zié-yo té kolé
_ Pou pa wè lanmò-yo.
_ Bek-yo, kon lanm sizo,
_ Fèmen séré-séré.
_ Kat dwet-yo, kon fil-fè,
_ Woulé lantou bwa-a…

_ Chwaaa... van-an vin fébli,
_ Ting !.. lapli vin toufé.
_ Soley, anba niyaj,
_ Koumansé bay chalè,
_ Wouvè zié’y, lonjé bra’y…
_ I ralé rido-a…
_ I mété dan’y déwò.

_ Gran bwi lévé monté
_ Anba sé vié tol la,
_ An labou fon kaj la.
_ Plim koumansé volé.
_ Yo chanté, yo kakté,
_ Graté, alé-vini,
_ Détiré gran pat-yo

_ Kon dé gran chat fenyan.
_ Kon chantè lopéra
_ Ka testé vokaliz,
_ Gran kok-la, chef botzè,
_ Dé zèl-li gran wouvè
_ Kon zaviyon dan siel-la,
_ Chanté é déchanté

_ Kon an lakowdéon .
_ Anlè bwa pewchwa a,
_ Plim-flanm goj-li gonflé…
_ Zié’y sòti adan twou…
_ Kret-li tjenbé doubout
_ Kon chapo kolonel…
_ I lévé tout londjè’y

_ Anlè pat-a-zèpon’y…
_ É pou sa rann omaj,
_ Pou lavi ki sové,
_ Pou zé ki pa néyé,
_ Pou ravin ki bwété
_ An pié poulayé-a,
_ Pou chalè ki viré,

_ Pou lantren ritwouvé…
_ Kou’y, détiré douvan,
_ Séniè poulayé-a,
_ Epi fos gratitid,
_ Lansé ba soley-la,
_ Adan siel baskou a,
_ Pli bel kokoiko
_ Yo jen tann isiba.}

----

{{ {Prix SPECIAL

Eric PEZO

Mi Péyi-Mwen} }}

{
_ Lè trenn zétwal ka kouri lawonn ek fè ziédou ba siel kon pipiri ki ni tjè pwadou,
_ lè solda kabritbwa ka pran lagad alamonté anba tout bwa ek koumansé kléronnen adoumanman,
_ lè bètafé ka simen grenn difé alavol an mitan sann lannuit,
mi péyi-mwen !

_ Sé lamenm pou’w fèmen zié’w kon wa gògò ki pran lodè fig lanmou
ek valé kouloukoutak péyi-a alaflouz, toudous, toudous, toudous,
_ mi péyi-mwen !

_ Dabou dabò,
_ kon wa kribich ka soté kod nan lakou woch karé,
_ sé la pou’w tann flit banbou mouzazé anba fey bwa zikak !

_ Laliman linivè ka chalviré kon Chalmakak ka boliyé anba chajman wonm-li, men sé la pou’w tann klarinet bwa kanpech katjilé laj latè
dépi nanni-nannan !

_ Woy mé zanmi !
_ Tout kò-mwen alapanmpanlanm, plounmploumé kon Jojo majolè
ka désann kouri lawonn danmié sanmdi gloria lafet Ansdalé
men man pa bliyé :
_ sé la pou’w tann chacha bwa tibonm pétayé nan zorey lariviè !

_ Sé lamenm pou’w kalé fal lestonmak-ou ek sisé sik ji kosol lanmou pòté ba’w, toudous, toudous, toudous, mi péyi-mwen !

_ Men ki mafoutiésa set fwa !
_ Tjè-mwen fiyapé twa fwa lè man kontré épi konpè Lasous Kako,
sendika-mwen, ki té sizé asou twa woch doulè an mitan lariviè Granriviè,
ka pléré an bidim lapenn ki dépotjolé tout lavésel ki té ka dòmi andidan kò’y !

_ Asiparé an manniman grangrek manti-mantè konploté manigans
anba djol pep’la pou bwè dlo asou do dlo péyi-a !
_ Agoulou, pa kalé djel-ou !

_ Vandrèdi trez, trez bawon simitiè ba mwen li bonjou an mitan kwazé baron an komin Sentlis, yo pran désann bodlanmè kolé tet épi zépol
adan gran kozman ki pran kou lè chat épi rat koumansé bay bal !

_ Yo té lé pran désidman pòtolan pou baré chimen djab ki té lé mayé dèyè lapot légliz épi fi Manzè kayas, konmes douvan pòkò menyen, la pli bel anba labay !

_ An vié fanm san dan, fouyaya kon pa ni, alala kon Maripiè lasimenn sent, pran pawol pou di :
_ « Manmay’la, pisa-zot ka fouyé tou, let za ka koulé an nen-zot, dakò ! men katjilé poutji Éjèn Mona monté asou do niyaj ogalo pou fè vibolo tanbou-a pétayé an zorey lé gwomòdan jiskatan djol volkan-an dégòjé ! »

_ Mi péyi-mwen ! Péyi-a ka dékati anmizi nou ka pran sonmey
douvan krizokal ek bradjak.
_ Mwen, man pa sé lé zié-mwen tounen blèblè
toupandan yonn dé twa tè-rapòté ka mété lanmen
an fondok jaden péyi-a !

_ Péyi-mwen mawoté an fétay lavi-a.
_ Mi péyi-mwen ! Mwen enmen péyi-mwen. Mi péyi-mwen !
}

----

{{ { Prix KALBAS 2 liméwo 3

Daniel SEGUIN CADICHE

Mizik

(Ba Woben épi Anri) } }}

{
_ Mizik
_ sé dlo sous anba lonbraj banbou
_ sé chante pipiri adan fréchè douvanjou
_ sé akansiel sèbi ka kléré lavi
_ sé fidji plen ri anba chagren lavi

_ Mizik
_ sé gou miel asou bazou lanmayé
_ sé siro mango ka dousi fiel nonm
_ sé chalè let anba manmel

_ Mizik
_ sé chalbari kannaval
_ sé lanm dan rézen bodlanmè
_ sé chante gògò dan fifin lapli
_ sé malfini ka espéré fréchè livènaj

_ Mizik
_ sé dé gout pléré
_ ka koulé dan zié jou lantèman
_ sé toutoun banbou
_ ka tranglé dan dézod tonnè lapli
_ sé tanbou bélé
_ ka trapé gojet adan lawonn lavi
_ sé lapo kabrit
_ ka déchiré anba an kout talon monté
_ sé tjè an toutoun banbou krévé
_ anba gran van lavi
_ sé lè zaboka tonbé
_ anba kout woch loraj
_ sé lè koko tounen
_ anba zéklè titiri
_ Mi tjè nonm
_ ka pèdi adan katkwazé lavi
_ Mi soley épi lalin
_ pati séré dèyè lotbò lavi
_ Mi jòdi tjè nonm ped kadans lavi
_ Mi jòdi lavi ped kadans mizik}

----

{{ {Prix KALBAS LÒ liméwo 2

Alain CAPRICE

Lanmou fanm lanmou péyi} }}

{
_ On jou
_ Granbonnèmaten
_ Sab an-mwen bien filé
_ Mwen pati jwenn soley
_ Avan pwenn lorizon
_ Pou koupé réyon a’y
_ Pou mwen té pòté yo ba’w
_ Fanm

_ Mé lè soley vwè mwen
_ I di mwen :
_ « Réyon-la sé lavi
_ Pou lanmè
_ Pou latè
_ Pou tout bet a bondié
_ Pou tout nonm si latè
_ Ou pé pa fè yo sa !

_ On dot jou
_ Mwen pati bodlanmè
_ Épi èvè on kwi
_ Mwen komansé chayé
_ Dlo blé
_ Pou mwen té pé bennié’w
_ Fanm

_ Lanmè-la gadé mwen
_ Ka chayé
_ Ka chayé
_ Ka chayé
_ I pwan ri épi i di mwen :
_ « Lanmè-la gran zanfan
_ Ou pé ké pé chayé tout pou’w tou sel
_ Lanmè gran kon lanmou
_ Tini dlo pou tout moun »

_ On jou swa
_ Mwen pati dékochté lalin plenn
_ An mitan féyaj a zétwal
_ Pou mwen té pòté’y ba’w
_ Fanm

_ É lalin-la di mwen :
_ « Mé si’w ka dépann mwen
_ Ankijan
_ Tanzantan
_ Mwen ké fè pou kléré
_ Nwasè a lannuit nwè ? »

_ Lè livènaj rivé
_ Mwen met mwen ka kouri
_ Kon fou
_ Ka éséyé paré
_ Tout ti grenn lapli
_ Adan on kwi
_ Pou mwen té kréyé yo adan fil lanmou mwen
_ É fè an kolié ba’w
_ Fanm

_ Mé karenm planni si péyi-la
_ É péyi-la mandé mwen bwè
_ Mwen bay dlo lanmou mwen

_ Sé pousa jòdijou
_ Mwen menm mwen ka di zot
_ Lanmou fanm sé on bel lanmou
_ Lanmou péyi pli bel ankô
_ É si’w pa enmé péyi-la
_ Ou pé pa anvi pran fanm a’y

_ Lanmou fanm
_ Sé lanmou péyi !
_ Lanmou péyi
_ Sé lanmou fanm !}

----

{{ {Prix KALBAS LÒ liméwo 1

A LA FOLI... } }}

{
_ Mwen ekri m-ekri m-ekri
_ tout ti detay nan siel
_ mwen ekri sou vag lanmè
_ sou ti flè, lamizè, lapli
_ mwen menm trase nanm mwen
_ emosion mwen sou papye
_ bel pawol literati
_ bel chema fè klenklen.

_ Jou m-kontre’w cheri
_ tout ti mo dous krase rak
_ plim mwen tranble, krache, vomi
_ tout chema tounen madigriji
_ m-bliye konte, m-bliye pale
_ je’m nan je’w
_ men’m nan men’w
_ se sèl verite.

_ Lavi sé pawol granmoun
_ mariaj se koze moun fou
_ yon sèl mo rete nan vokabilè nou
_ « lanmou »
_ lanmou mwen avè ou
_ siwèl nou
_ rapadou nou
_ alfabè nou
_ lakansyèl nou
_ san nan venn nou
_ foumi anba po nou.

_ Jou m-kontre ak ou cheri
_ syèl ou fè yonn ak tè-m
_ rivyè ou koule nan lanmè-m
_ vigil ou kontre ak pwen final mwen.

_ M-renmen’w cheri
_ m-renmen’w
_ ak zo’m ak po’m
_ ak nanm mwen
_ ak tout kò mwen
_ sou tout kò mwen
_ m-renmen’w nan sekrè mwen.}

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.