Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Si ou wè poch-ou ni kourandè…

Si ou wè poch-ou ni kourandè…

   An tan moun té sa palé kréyol adan ti péyi Matinik tala, ki malérezman vini dimi-fwansé dimi-Neg-méritjen, lè ou wè ou pa té ni lajan, ou té ka di kanmarad-ou kon sa : « Aaa, monchè, man débantjé kon sa yé a ! » oben « Poch-mwen ni kourandè sé tan-tala ». An tan lontan, sé pa té an sitiyasion ki té si-telman red pis ou toujou té ka jwenn tjek bon zig pou ba’w an ti pal ek vréyé an lanmonné-prété anlè’w.

   Jòdi-jou, adan péyi dimi-fwansé dimi-Neg-méritjen tala, si poch-ou krévé, enben bonda’w déwò, neg ! Jik lafanmi’w pé viré do ba’w, ajijé-wè kanmarad. Kantapou fanm, pa menm palé ! Yo trapé an monyen pou ralé lajan anlè nonm ki mako ek sé pa mako ki mantjé atè Matinik. Monyen-tala sé Fesbouk. Bonmaten-an-midi-oswè, lè ou ka kriyé an fanm, ki jenn ki vié, ki vet ki matrité, ki gwo ki meg, ki Nègres ki Chabin, ki enstititez ki baléyez, yo tout la kolé anlè Fesbouk akwèdi mouch anlè kaka bef.

   Asiparé dé sèten adan yo ka jis bandonnen feyton pangnol oben brézilien ki ka pasé latélé pou yo pé gadé Fesbouk. Bagay-tala sé pi gran zouti makrélaj yo jenmen kréyé asou latè. Avan, makrélaj sé té anni adan pawol i té yé, mé épi zafè Fesbouk-tala, i adan pawol-matjé, foto, vidéo, Mésannjè. Soutou Mésannjè ! Lè ou wè an mako ripéré an fanm ka plè’y (mé pou sa fok fanm-lan mété tout machandiz-li déwò anlè foto oben vidéo), i ka mandé’y vini zanmi’y. Lè fanm-lan asepté, wop, lé dé-a ka batjé adan kozé Mésannjè épi bwa pou nou alé, fout !

   A lè-tala, kon sé adan bel gran fwansé kozé-a ka woulé, lòtograf-la ka pwan dé kalté kout koutla ! « J’ai crus », « crus » épi an « s » ; « Tu fé quoi com métié ? », « Merci, çé genti de me dire sa » kisasayésa…Moun ka prétann sé langaj SMS ki la. Awa ! SMS diféran di Mésannjè davwè ou pa ni anlo plas anlè ékran an powtab é sa nésésè abréjé sé mo-a tandiski asou Mésannjè, ou pé matjé sa ou lé, londjè ou lé. Kidonk sé pa pies langaj SMS ki la, sa ki la sé léta lòtograf adan ti péyi dimi-fwansé dimi-Neg-méritjen tala, sé tout.

   Mé zafè défolmantaj lòtograf fwansé-a, lè ou gadé, nou bien sanfoutépamal pis fwansé sé pa lang zanset-nou. Menm si nou rayi kréyol, nou oblijé admet ki sé lang-nou, sé isiya i tijé ek sé isiya i pwan balan’y. Kidonk sa ki pi entérésan épi Mésannjè, sé pa zafè lòtograf-la, mé sé nannan sé kozé-a. Apré senk minit palé pawol , vré sijé-a ka rivé :

   « Tu é lib ? », fanm-lan ka mandé.

    « Oui, é toi ? » mako-a ka réponn.

    « Lib même »  

    « Ah bon, é on pé se voir un jour comme ça, jusse pour parler »

    « Foute tu vas vite, toi, ébé ! »

    « Je vé pa vite, jé di se voir, j’ai pas di plus »

    « Tu a une voiture ? »

    « Oui, jé ma voiture »

    « Sé quel marque ? »

    « Je te fé la surprise si tu vien avec moi samedi soir »

    « Venir avec toi où sa ? »

   « En boite… »

   An silans total-kapital ka fet a lè-tala. Boug mako-a konpwann bonbon’y brilé ek i za ka koumansé chèché an dot zwézo pou i pé zayé asou Fesbouk, mé Mésannjè ka viré kléré :

   « Jé pa lé bonnes chaussures pour sa… »

   «Tu na pas besoin de chaussures spécial »

   « Tchip ! Jé que dé vieilles chaussures là. Tu fé un effor ? »

   « Un effor ? »

   « Jé vu une jolie paire dan un magasin en ville l’aut jour »

   « Oui…et alors ? »

  « C’est 180 euros seulman… »

   « Oui… »

   « Enben, fé un effor ! »

   A lè-tala, swa mako-a ka sispann kozé-a ek i sav kou-tala bonbon’y brilé net-é-pwop swa i ka ba fi-a oben fanm-lan randévou pou sa pòté lanmonné-a ba’y. Asipozé i ay adan randévou-a, lè i douvan fi-a oben madanm-lan, i ka dékouvè an moun ki etsétéra fwa mwen bel ek mwen an fom ki anlè sé foto Fesbouk la, mé i two ta. I pri kon an krab-sokan adan an ratiè nan lépok Pak ! Fi-a ka mennen adan an magazen soulié. Pa adan pies kalté magazen sirien ka vann bagay a dé fwan-kat-sou ! Adan magazen pou madanm ki prélez. Lè mako-a lonjé lanmonné-a, misié konpwann zafè’y bel.

   (Man ka fè an ti diskoupaj adan pawol-mwen pou di sa ki pa kontan sa man ka matjé-a, ay koké marenn-zot ! Pèsonn pa ka oblijé zot li teks-mwen).

   Hé-hé, yo poko fè dé pa nan lari-a ki fanm-lan ka di’y kon sa :

   « Sé bon pour lé soulié, mé y’a un ti pwoblème quand même… »

   « Quel problème ? »

   « Jé pas de robe à la mode. Tu peux faire un ti effort ? »

   A lè-tala, fok fanm-lan ni plis tol ki BIOMETAL pou mako-a asepté dépansé lajan an lot kou ba’y. Lè i genyen wob-la (150 éwo), fi-a ka di’y :

   « Enben, je te dis pas merci. Au revoir sur Fessebouk ! »

   « OK. C’est bon pour la sortie en boite samedi alors ? »

    « Oui, je te dirai plus sur Fessbouk…Bye ! »

   Jou oswè-tala, mako-a za anlè Bwet-Makrélaj la yo ka kriyé Fesbouk la dépi 6 zè di swè. Men i abo gadé Mésannjè, sa ka matjé « message off » toulong. Patat chat ! Sa ki rivé manzel ? Dabitid, i anlè Mésannjè bonmaten-an-midi-oswè. Toupandan mako-a ka éséyé féré an lot mariyan-tet-fè, i ka véyé pou wè ki tan Mésannjè fi-a ké déblotjé. Epi an lè, vim ! Fi-a ka paret.

   « Tu é là déjà ? », i ka mandé mako-a.

   « Pourquoi déjà ? »

   « Tu m’avais di qu’on reparlerais samedi… »

   « On est samedi ! »

   « Aïe Bon dieu ! J’avais même pas vu ça, non ! »

   « C’est OK pour ce soir ? Je passe te chercher où ? »

   « Ha-ha-ha ! »

   « Pourquoi tu ris ? »

   « Ay lavé tjou bonda manman’w, nonm-lan ! Ou mèyè té konpwann man té kay ouvè dé katjé-mwen ba’w pou 400 é tjek éwo selman ? Ay fè dé gwo lous pété an nen’y épi bat-dous apré sa ! Ha-ha-ha ! »

   Mako-a ka rété estébékwé. Kon an Mohamed Ali ki risivwè an tjok nan mitan djel.  I anvi jiré fanm-lan, di’y ay lavé pwel patat li, mé fi-a za disparet di Mésannjè ek adan an bat-zié, fi-a za siprimen’y kon « zanmi » anlè Fesbouk.

   An kiou a’y ! kon Gwadloupéyen ka di…

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.