Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Tan é Sézon 4

Hector POULLET
Tan é Sézon 4

On filòzòf grèk adan vil Athènes té fè maké asi lantré on tanpl a Dèlphes:

«Konnèt voumenm a-w kimoun ou yé

On tipawol menmjan té ké bon maké asi douvan tout lékòl kotési:

«Annou apwann konnèt noumenm an-nou ki pèp nou yé.»

Gérard Lauriette té ka di i té «parapsychographe», on mannyè pou di dépi i té pwan tan gadé on moun zyé an zyé i té ka anrèjistré ki jan moun moun-lasa té yé. On mannyè pou di osi i té on sòt kalité Sosyé.
I té ka di-mwen:

«Ou pé pa konpwann-sa tigason, ou rantré twòp adan kilti a kolonizatè-la, ou fè twop lékòl, sa an ka di-w la sé syans a gran Sosyé Afriken!»

Pou Jéra, vlé pa vlé, moun anlyannaj èvè lanviwonnaj a-yo é idantité an-nou ka konstwi alantou sa nou ka divini lè nou ka vini nonm oswa fanm adan péyi-la la nou ka grandi la. Kivédi pa ni kèsyon a mantalité a blan é mantalité a nèg, tini moun i grandi an «péyi a livè» é moun i grandi an «péyi tropikal» a pa menm espikoloji-la, a pa menm lyannaj èvè lanviwonaj-la.

Adan on péyi a livè, atoupannan ou ka grandi ou ka konpwann fo ou prévwa pou mové sézon san fwitay i kay vini. Fo ou fè rézèv, fo ou sonjé fwédi kay débakyé si-w, fo ou ni lenj pou kouvè kò a-w. Kivédi fo ou toujou ka pòté mannèv pou sové vou an prèmyé, é lézòt apré si ka rété. Kifèwvwè adan on péyi a livè ou ka envanté on léchèl pou fwi-la pé konsèvé pli lontan, ou ka envanté toutjan pou konsèvé manjé. Adan péyi a livè ou pa ka viv mansousyé dèmen.

Adan on péyi tropikal ou pa ka fè sé kalité kalkilasyon-lasa, ou pa pè sézon kay vini, ou sav ké toujou tini on dèkwa pou ou viv, ou pa oblijé fè rézèv, ou pé séparé sa ou ni èvè moun i bizwen alantou a-w. Adan on péyi tropikal ou pli sanfouté dèmen.

Mé Jéra pa konpwann sistèm kapitalis-la té débranché toutmoun, i té jénéré mannyè konsomasyon a tout sòt kalité byen pou moun toujou an mank a on biten, ou toujou bizwen ay gangné on biten vwazen a-w ja ni é vou ou pòkò tini.

Yo raboté Tan é Sézon èvè sé «supermaché»-la, ou pa adan p’on péyi ankò, pa plis ta livè oben tropikal, ou ni fwitay ka sòti toupatou é onsèl biten ou bizwen sé lajan pou ou achté.  Ponmoun pa vlé rété atè é sé onsèl èskalad pou yonn monté asi tèt a lòt. Ou pa ka viv an Gwadloup oben an Matinik, a Paris oben Sen-Marten ou ka viv «o sipèrmaché». Pwen.

An moman-lasa, nou byen mansousyé mango ka fè labou anba pyé mango, nou byen sanfouté sav an ki sézon nou yé pou nou planté manlanga, dépi nou ni lajan pou ay an «sipèrmaché» achté mango Florid oben manlanga Kostarika.

Nou débranché asi lanviwonnaj an-nou, nou pa moun ponkoté, nou pa ponmoun, nou sé anni on «konsonmatè» on «sipèrkonsonmatè» é sé tousa sistèm kapitalis-la ka mandé-nou yé.

On Kiben té ka pasé an Gwadloup di on zanmi an-mwen lòt bonmaten: «Zòt an Gwadloup zòt ké vinin entélijan lè bato ké arèsté rantré.» Sa wouvè zyé an-mwen: Pou vini entélijan a pa anni lanviwonaj fizik, kivédi klima, véjétasyon, tan sézon épi .. . sé osi lanviwonnaj sosyal é lékonomik-la ka konté jòdi jou. Wè mé kijan nou pé fè si nou byen mansousyé entélijan pa entélijan?

Erèzdibonnè a pa toutmoun-la ka tonmblokoto adan chimen globalizasyon-lasa. Dépi 2009 nou ka vwè dotwa ti-marché lokal ka vann pwodui lokal tibwen toupatou pou moun manjé sa tè-la la yo ka viv la ka pwodui, pou yo rété ka viv anlyannaj èvè lanviwonnaj a-yo. Woulo ba toulésèz ka fè-y é nou annou pòté mannèv vwè woujwenn-yo.

Vokabilè

Atoupannan : tandis que

Kivédi : c’est-à-dire

Kifèwvwè : si bien que

Gangné : acheter

Erèzdibonnè : heureusement

Tonblokoto : emboiter le pas

Toulésèz : tous ceux

(Kapèstè Bèldlo 23 jwen 2016)

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages