Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Tet lajénes-nou pati an délala ?

Tet lajénes-nou pati an délala ?

   Gadé vidéo-a ki pli ba teks-tala ! Sa nou ka wè : dé jenn tiboug ki abò an moto ék ki ka woulé konsidiré yo té fou nan mitan tet. Dabò-pou-yonn, yo pies adan lé dé-a pa ni kas an tet-li abo lé-zotorité té fè pliziè kanpay pou mandé moun ka monté mobilet ek moto pwotéjé zékal-tet yo pou si anka yo sé fè tjek rankont. Dézienm bagay : yo an mitan an kartié lavil ek yo pa ni dwa woulé épi kalté balan-an nou ka wè asou vidéo. Twazienm bagay : yo ka rivé adan an kat-kwazé ki pa ni fé wouj, kivédi an koté ki danjéré kité danjéré ka alé, kidonk yo té dwet anmwennzi vites moto-yo a ek gadé ki adwet ki agoch. Katriyenm bagay : yo ka bité asou an loto ki ka vini asou ladwet-yo ek anbonnè pou yo, loto-tala pa té ni balan. Mé magré sa, blo-a ka fet ek sé dé ti sakaboy-la, olié yo rété la, yo ka anni pwan lanmè sèvi gran savann. Ki sa nou pé dédui di atitid-yo ? Ki moto-a pa ta yo, ki yo dwet vòlè'y.

   Sa nou ka wè asou vidéo-a, sé kouyonnadri ka fet tou lé jou asou lawout ki nan bonmitan lavil oben sé komin-lan ki asou gran lawout. Ou sé di sé jenn tibray-tala pa pè mò oben ki yo ka chaché lanmò-yo. Dézienm ipotez-tala, ni an antwopolog fwansé yo ka kriyé Francis AFFERGAN ki dékatiyé'y adan an bel liv éti tit-li sé "Anthropologie en Martinique". I ka espitjé nou ki konmva lajénes péyi-a pa ka wè pies douvan-jou douvan'y, sel bagay i ka touvé pou fè, sé dérayé pwop kò'y ki abò loto ki abò moto. 
   Antouléka, konpowtasion-tala ka montré nou ki ni an bidim twou ant lajénes péyi-a ek sé moun-lan ki ka mennen péyi-a (politisien, met-a-manyok lantoupriz, grangrek kisasayésa...). Plis ki an tou menm, an gouf ! Kifè nou bliyé pozé nou an keksion : koté an péyi pé ay si zot wè pa ni pies liennaj ant lajénes épi lémetjwas ?...
 
 
Vokabilè :
 
Anbonnè : heureusement.
Anmwennzi : diminuer.
Blo : accident de la circulation.
Dékatiyé : analyser.

Délala : désespoir.
Dérayé : détruire.
Douvan-jou : aube ; avenir.
Gran-grek : intellectuel.
Kat-kwazé : carrefour. 
Kisasayésa : etc...
Met-a-manyok : chef.
Lémetjwas : autorités.
Rankont : accident de la circulation. 
Pwan lanmè sèvi gran savann : s'enfuir à toutes jambes.
Sakaboy : garnement.

Tibray : jeune homme.
Zékal-tet : crâne.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.