Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

TOUT MOUN SAV SE DEPOTJOLE-A SE KI MOUN

TOUT MOUN SAV SE DEPOTJOLE-A SE KI MOUN

Chak lè zot wè ni an manifestasion ka fet an koté an Fwans, kisiswa model manifestasion-an, toujou ni an krey moun, lapres vini ka kriyé "sé dépotjolè-a", ki ka suiv sé manifestan-an ek ka pété vit magazen, brilé loto ki garé nan bòdaj lari ek vréyé woch oben boutey an tjou sé kòlbòkò-a. Sé moun-tala adan owganizasion politik ki pa ka séré kò-yo an pies kalté manniè : anarchis, otonom kisasayésa...Yo pa anpil moun : ant 300 é 1.000 moun. Kidonk fok pa lapolis vini di kon sa yo pa sav sé ki moun, ki sa enposib koré yo, baboul kon sa.
 

   Laplipa adan yo sé jenn moun ki ni ant 18 lanné ek 35-40 lanné anlè tet-yo, menmsi délè ou pé jwenn vié militan anpami yo. Laplipa adan yo tou, sé Blan, sé pa manmay ki sòti adan lémigrasion, men sa vré ki sé dènié lanné-a ki fini pasé a, nou koumansé wè yonn-dé ti krey Neg ek Arab ka vini kolé anlè sé dépotjolè-a ek ka aji ekzaktiman kon yo. Diférans-lan ki ni a, sé ki sé dépotjolè blan an ni an larel-lidé politik tandiski sé jenn manman sé banlié-a, sé anni lévé gawoulé yo lé lévé gawoulé kont an sistenm ki ka fouté yo bon fè.

   Sé manblo-a ni lonviyè adan tout sektè lasosiété ek yo plis ki sav sa ki sé 1.000 moun-tala. Chak adan yo ni an fich adan sé konmisaria-a ek délè yo za pongné yonn-dé pou ralé yo douvan tribinal poudavwè ka yo za konmet. Lajistis za kondané yonn-dé. Kidonk sa toutafetman posib rété met-a-manyok sé dépotjolè-a avan an manifestasion fet. Mèyè sa pa djè légal, men kon sé boug-tala pa ka respekté pies lwa, kon okontrè yo ka mété lavi moun an danjé (ek an manblo sé an moun tou !), enben poutji pwan twop pokosion épi yo ?

   I ka sanm konsidiré sé dépotjolè-a ka rann sé gouvelman-an sèvis, ki sé gouvelman ki adwet ki sé gouvelman ki agoch. Sé pou sa yo pa ka koré yo gran bonnè avan sé manifestasion-an pwan balan. Pou-tout-bon, aksion sé dépotjolè-a ka pèmet bliyé rivandikasion sérié ki ni anpami sé vré manifestan-an, soutou ki lapres jaja bagay ki espektakilè. Krazé virin an magazen ek vòlè tou sa ki adan'y pi entérésan pou an kaméramann ki moun ka défilé ek ka vréyé pawol-rèvandikasion monté.

   Sa tris davwè ki sa 1.000 moun ka pézé douvan 50.000, délè 100.000 manifestan ? Pres ayen. Men sé dépotjolè-a ka fè telman voukoum ek déga ki sé anni sa lapres ka tijenn malérezman. Ek sa ka ranjé gouvelman davwè yo pa ka palé di sa sé vré manifestan-an té ka mandé...
 
Vokabilè :
 
Baboul : mensonge.

Davwè : parce que.
Dépotjolè : casseur.
Gawoulé : révolte.

Jaja : adorer.
Kisasayésa : etc.
Kisiswa : quel que soit.
Kòlbòkò : flic. 
Koré : bloquer.
Krey : groupe.
Larel-lidé : idéologie.

Lonviyè : espion.

Manblo : forces de l'ordre.

Met-a-manyok : chef.

Mèyè : peut-être.

Pongné : attraper.

Pou-tout-bon : de fait.

Tou : aussi.

Voukoum : vacarme.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages