Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

TOUT MOUN SÉ MOUN

Hughes BARTELERY
TOUT MOUN SÉ MOUN

         Akondi pawol la Alcindò enmen ripwan an "tout moun sé moun", mwen man ka di tout moun sé moun pòtalan (important) an travay li dépi i ka fè'y bien.

         Mi anvwala an kanmarad rakonté mwen an bagay ki rivé'y jou 24 janvier pasé, ki fè'y konprann moun pa ayen asou latè Bondié a. Jou taa, i té lé fè an ti ban ba madanm-li, é padan i la ka siyé bwa pou fè ban-an, janm dwet-li koumansé bat bè san i mandé'y ayen, lanmen dwet-li limenm lan ladjé légorin-la épi i ritouvé kòy asou do, lonjé an zeb mouyé a, san i konprann ayen an sa ki té ka rivé’y la. Olwen, i pèsivrè an madanm ki té ka pasé, i éséyé kriyé'y, sé a moman taa  i rimatjé i pa té sa palé non pli. Sé tout koté dwet la ki pa té ka réponn ankò. I trennen kòy kon i pé jik bò kay-li épi i ralé kòy monté asiz adan an fotey. Fanmi’y li wè ni an bagay ki pa ka alé, zié’y té ka fiksé anlè é pies son pa ka sòti. Blipman i wè an grap moun paret. Yo tout té lé sav sa ki té ka rivé. Magré tout kèsion yo pozé’y pies son pa té ka sòti an bouch li, sé dlo ki té ka anni koulé an zié ‘y. Alò yo désidé kriyé "SOS mèdecin", ki di i pa pé vini, i za ni twop dimand. Yo kriyé li tjenz ki mandé palé épi’y, men, menm bagay, menm biten, tout son té ka sòti sé "wooooo"! Yo konprann lamenm, i té ka fè an AVC, fok té mennen’y san tadé Laména. Yo vèti lé zirjans Laména épi yo voyé polis-soukou chaché’y.

         Rivé Laména, okontrè di tousa i té za tann-di asou lé zirjans Laména, yo pran’y an chaj lamenm, dépi anlè branka sé ponpié a. Dé enfirmiez, épi an ti doktè ka sanm an ti koléjien koumansé ekzaminé’y. Yo fè priz-san, mété pèrfizion, fè’y fè anpil ekzersis. Lè yo fini, dé brankadié vini pran’y  pou mennen’y Sèvis néwoloji.

         Sé ponpié-a té pati telman vit épi’y, ki'y pa té ni tan chanjé rad. Chimiz-li té mouyé, chot-la té tranpé, lè sé brankadié a wè léta’y, yo désidé nétwayé’y  avan yo pati épi ‘y.

         Sèvis Néwoloji té adan nouvo batiman Laména : chanm nef, kabann nef, fotey épi chez nef, tout bagay otomatik, volé finet ka monté-désann san ou fè ayen, limiè kabinet-la ka limen épi étenn dépi ou ka antré oben sòti. An pèsonel jenn-moun risivrè’y épi an gran jantiyès soutou an ti doktè afritjen. I jik mennen’y limenm fè an radio pas pa té ni brankadié. 

         Atjèlman, kanmarad-la doubout asou zègo’y i ka     rakonté sa i té viv é ki manniè i té mantjé pasé dèyè do lavi. I lé mèsié tout sé moun taa ki pòtalan an travay yo, dépi ponpié, brankadié, enfimié, enfirmiez, ek tout lézot pèsonnel santé a. Lopital-la ni an pwoblem lajan é twa administratè vini pou viré mété’y doubout. I ka espéré sé pa asou pèsonel-la yo ké fè lékonomi yo bizwen fè. Pies travayè pa initil. Tout sé moun-lan nésésè, pa té ni pèsonn an koulwa ka pran milan. I mantjé : branka, dra, fouchet, tjuiyè, kouto, é pies malad pa ka plenn kò yo. Malad pa vini pou pran pié yo kon adan an lotel, yo vini pou yo swen yo, é sé bien sa pèsonel lopital la ka fè, swen moun, é yo ka fè'y bien.  Kanmarad la pa kay jenmen fini di yo chak la mèsi.     

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.