Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Vyékò-la é Dòktè-fèy

Vyékò-la é Dòktè-fèy

On Vyékò té las priyédyé-Bondyé

pou Sengnè-la té woubay doubout a-y.

Alòkifè nòstròm ay kontré on dòktè-fèy :

  • Bonjou Misyé Dòktè !
  • Byen bonjou Boug an-mwen !
  • Dòkté an vini pou…
  • Pé la non monchè ! An ja konnèt !
  • … 
  • Ou vini pou an ba-w on rimèd pou doubout a-w épa ?Ou pa ka rivé fè rèd ankò ?
  • -Sé sa menm wi Dòktè ! Kijan ou …
  • Alòs Konpè, di-mwen dabòpouyonn si pòch a-w fon ? Pas ou sav sa kay fè-w on lajan !
  • On bèl lajan ?
  • Dizondi on bon lajan !
  • On biten kon san…
  • Wè, èvè on zéwo ankò dèyè do a-y! E sé pou nou pé konmansé travay !
  • Wopso ! Awa, an pa kay pé suiv, an ni yenki  on san … !
  • On san tousèl, anhan … ! Bon, ében ban-mwen sa ou tini la toujou, é poudavwa ou ka sanm on boug sèryé, an kay ba-w on prèmyé rimèd !

Epi lamenm Dòkté-fèy woté an makout a-y on poban. Adan mis-la té tini twa grenn ka tranpé adan apwochan on dèmi woki wonm.

  • Mi twa grenn kafé vèt, kafé Libéria monfi ! Lè ou ké bizwen, ant inè é dézèd-tan avan ou antré okonba, ou ka pwan yonn é ou ka mété-y… pa anba konsidiré sa té ké on sipozitwa.

Dòktè-fèy ka fè jès-la pou montré boug an-nou la konpwann sé an bonda-y pou i mété grenn kafé-la.

  • Kijan sa pa anba ? Pa anba ou di ? Awa misyé la ! A pa pou-mwen ! An pa ka fè sé kalité biten-lasa !

Vyékò-la pwan kouri-chapé dèwò-la onfwa-lamenm.

Dapré sa yo ka di, i ka kouri toujou.

 

Mi sé konsa, mèyèkwè Vyékò-lasa pòkò té janmé tann on tipawòl ka di :

« Adan lavi fo ou toujou asèpté sakrifyé dèyè a-w si ou vlé rivé vwè douvan-w ! »

 

Vokabilè :

Dòktè-fèy : phytothérapeute.

Doubout : érection.

Ni pòch fon : avoir des moyens financiers

Dabòpouyonn : avant tout, premièrement, tout d’abord.

Wopso ! : stop !

Makout : d’abord sac accroché à l’épaule le makout  par la suite devient grande poche cachée sous la chemise.

Poban : flacon.

Mis : fiole d’une contenance d’environ 10cl. 

Woki : roquille, ancienne mesure de capacité d’environ 30ml.

Mèyèkwè : il semble que, sans doute.

Tipawòl : proverbe.

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.