Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Gran méchan BOOK-LA sé ki tan ?

Térez Léotin
Gran méchan BOOK-LA sé ki tan ?

 

   Chak jou vakans-lan ka pòté, ou ka ni anlo gran bankoulélé lafett ki ka simen djendjen toupatou. Nou sé moun ki fett nan mitan lafett, ki enmen lafett, ki ka viv nan lafett. I jik ni an gran matjè afritjen ki chonjé matjé, lontan avan Bazil chayé’y alé : « L’émotion est nègre comme la pensée est hellène » Kivédi : lafett,  djendjen, labanboch  sé ta Neg, menm manniè laréflexion sé ta Blan.   

   É mi anvwala, nou,  nou pa lé fè’y manti, sé té an grangrek, kidonk i sav sa i té ka di. 

   Lè’w bien gadé, kay nou sé djendjen ki ka alé toulonng konsa. I ka koumansé épi lannwel éti dépi prèmié kantik-la ou za batjé adan’y ka kouri bon vidé. Lè kanrenm rivé ka ni bal. Sa ki pa kontan toufé ! 

   Nou pa té konnett sa. 

   Apré kouss yol ki za asou’w, lamenm dèyé’y nou ka ni After-yol (dayè mo-a anglé). Nou ka twouvé adan’y fanm  ki dimi touni, pou pa di toutouni, yo pa ka menm trapé an mòso vwel yol,  pou fè an ti sanblan séré madafa-a. Toutt fondasion yo dèwò. Lonnè, yo pa rété sa.  

   Dépi lontan dayè, sé mòso rad-la ka goumen pou gadé wè kouvè titak lapo kwenn.Toutmoun press toutouni, ou ka mandé kòw ess sé yo ki rantré andidan rad-la, é  si sé sa, kouman yo dwett fè,  oben ess sé rad-la ki vini plasé kò’y kolé kolé kolé ki senntré twel li anlè yo, oben ankò ess yo envanté choss-pié pou rad, épi ou pa sav ? 

  Nou té ni « Le Gran méchant zouk », jòdi pèsonn pa ka menm chonjé sa sa té yé. Sé bagay granmoun, bagay Ladarpa, bagay pou Mami (piss aprézan sé konsa yo ka kriyé toutmoun, dépi an chivé blan séléra, sé vini garé anlè tett ou). Jòdi nou jik ni « Mercury beach » nou,  (mo-a anglé tou). Sa sòti lòtbò pou atéri isitt bòkay. Atjelman nou ni Voklen-beach nou, yo bay non « Baccha festival »  é si lidé’w sé di’w bonmaten tala, alé genyen an ti pwason épi loto’w, yo ka jik opozé'w pasé, pou pa jennen lé banbochè. Lawoutt wouvè  gran pou lé festivalié, é sa ki lé genyen pwason ni ka pran'y apié. Avè koyo ! Mi nou ! Nou la ka pran tousa ki pa ta nou. Tousa ki sòti lòtbò sé ta nou. Nou sé dé bon makak. 

  Grangrek-la té ka di : «  L’émotion est nègre comme la pensée est hellène. » Kidonk lafett-la, djendjen-an, labanboch-la  sé ta Neg, menm manniè laréflexion sé ta Blan. Yo lé fè nou kwè sa, padan tan an :   « Le bon peuple s’amuse » !  

  Yo ka élivé pep nou adan ladérizion di pwop kòy é yo za press genyen. 

   Si man sé mandé ki tan, ki jou, ki lè, ki koté, yo kay fè an «  Gran méchan BOOK » toutmoun kay lévé mové, kay mété mwen jistiman a lafett ! É  menm si book sé an mo anglé tou, pa kay  djè ni pèsonn, menm si  bagay-la sé gratiss. Fok sé péyé moun pou vini, é yo pé manjé lajan-an san vini. 

   Ess kilti nou sé labreng, labanboch, brèmandan, épi lafett, selman ?  Ki jou yo ké ban nou, é ki jou nou ké ofè kònou an ti tan réfleksion, ki jou nou ké pran’y, pou nou rivé jwenn kon toutt dott péyi « la pensée critique et la pensée  créatrice » kon yo ka di an fransé ?     

   Térèz Léotin

Commentaires

Véyative | 15/08/2018 - 08:18 :
Beaucoup de constats dans cet article: 1- l'image de la jeune femme antillaise artificielle ( cheveux, ongles, yeux, fesses..etc) et indécente, le pire sans qu'elle en soit consciente. Ah, leurs enfants que deviendront-ils? 2- quoi de plus naturel que de faire la fête, sauf qu'on a l'impression que ces fêtes cachent la misère et le désarroi de la population 3-la lecture, le livre: au bout de nombreuses mains , toujours le smartphone, donc impossible de tenir un livre. Lire aujourd'hui est un acte de résistance

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages