Anlo moun bliyé sa ki karenm. Jan lontan té sav sa té ka rivé dret landèmen mèkrèdi lésann. Mé anlo moun ped tibren chimen légliz. Mé an tan-an sézon té lé di an bagay. Sa vré, lanati déréglé, menm lékol tou. Si jòdijou yo pa ka opozé ti-anmay palé kréyol. Pa ni ni woch, ni jèton2 ankò. Ou sé di palapenn, anlo tianmay pa konnet dot lang ki fransé.
Lasimenn pasé chonjé 74 bout épi an pies téyat pa koté Gwo-Mòn «Ki moun ki tjwé Marilwiz». Jik atjelman anlo moun pa sav kimoun vréman, menmsi nou sèten yo asazinen’y. I pa désédé kon sa afiché anlè an moniman.
An patjé moun dépi sanmdi ek dimanch maché pou sonjé sa ki feti 50 lanné. Yo tiré asou ouvriyé té ka mandé wosé sèlè mizè-yo. Mé pli red-la, jik jòdi nou pa sav vréman ki moun ki tjwé Mari-Lwiz ek Ilmany.
An périod Kannaval Lavil Préchè pofité envité le «Grand ballet» pou té sa rann an bel omaj ba an potomitan kannaval Matinik. Yo batizé an plas «Loulou Boislaville».
GWOUP 231 fè 15 asosiasion mizik kannaval vini alantou’y Wobè pou déziem fwa. Sé konsa dan an sel CHARIVARI yo mété bon TURBULANS épi ann OTANTIK GÉRIKÀN BASS.
Lafen simenn-tala té cho toubannman. An foutbol-la pou an pati tout Matinik té ni an lespwa mal papay. Mé pou lé vré sipòtè fanatik, yo té ka espéré an mirak.
Manmay Lavèni Moris Bishop wè anfen an ti-limiè épi sé jou nwel-la. Dépi 2006 ek 2015 la SODEM1 déplasé-yo pou té sa fè chimen TCSP-a. BHNS ka woulé vantatè é jik atjelman yo po trapé pies lanmonné pou endamnizé-yo. Pandan tan-an anlo moun ja alélouya é si yich ek ti-yich éti oblijé otjipé di traka-tala. Ni anlo moun dékourajé apré tousa lanné.
Pa koté Diaman1 lasimenm pasé, anlo moun touris kon jan Dianman té estébékwé. Yo pa té lé kwè sa zié-yo té ka wè-a dan an katchimen. Anlo lariè té a lavwéri toupannan yo té ka fè pòtré-yo.
Yonndé nonm té sanblé Tivoli1 dimanch, pas sé té Lanné Entènasional Nonm. Ni anlo boug ki pran sa alafet. Pas pou yo dépi pa ni brè manjé oben an swé foutbol, yo pa djè enmé sanblé pou kabéché. Mé akondi pawol-la «Sé pa tout pantalon ki ni an nonm adan». Mé anlot pawol ka di tou fok pa konfonn koko ek zabriko. Ni nonm ka kabéché asou divini yo an 2023.
« (…) il n’est pas de production de connaissance robuste et fiable hors du collectif de scientifiques qui s’intéressent aux mêmes objets, faits et questions. La connaissance scientifique doit être mise à l’épreuve et vérifiée par des collègues ou pairs compétents, à savoir ceux qui sont préoccupés par les mêmes questions ou sont pour le moins familiers de la démarche scientifique concernant la matière spécifique (…). » (« Les sciences et leurs problèmes : la fraude scientifique, un moyen de diversion ? », par Serge Gutwirth et Jenneke Christiaens, Revue interdisciplinaire d'études juridiques, volume 74, 2015/1).