Sé jou-tala an foutbol-la ni an katel pou 6 majò, mé lasimenm ka vini ni yonn pou la CTM. Es anpami 14 kandida-a jé bu an majò oben an majorin éti pé ké bizwen vwa pèsonn?
Lafwaw agrikol Lariviè Pilot chanjé non. Atjelman sé «Festival Laprodiktion lokal». Pandan dé jou, sanmdi ek dimanch Lariviè Pilot pa té ni loto ka alé-vini, mé la té ni moun kon kann antan larékot, oben si zot lé titiri apré kout tonnè.
Yè oswè a névè’d swè an kanmarad kriyé mwen pou ba mwen an kamo. Sé té an vié nouvel i té tann, kom Momo té palé épi mwen dan an émision radio, i mandé mwen:
Sé prèmié fwa an 1er mé fet épi mas an manniè bouch anbabra, kidonk an ti-komité. Ni an sendika ki pofité fè an wèbinè. Sèten militan pofité alè wè Binè, an militan ki trè malad épi Kovid-la. Mé dot pli alapaj sav sé an bokantaj éti ou ka wè an yonn oben pliziè moun asou téléfòn-ou.
Jédi pasé sé té lanmwatjé karenm-lan. Menmsi ni lontan (dépi antan Senpiè) sa pa adan tradision-nou ankò. Ni moun éti désidé fè kon moun Gwadloup. Pas la Mi-karenm férié moun pa ka travay.
Lendi 8 mas, Jounen Entènasional Fanm ka lité pou dwa-yo respekté. Pliziè organizasion, asosiasion, sendika, yo kolé tet kolé zépol pou palantjé dwa fanm.
Mèlon té an pagal pabò Sent-Àn vandrèdi ek sanmdi pasé. «Caraïbes Melonniers» té ni an ti-tjè kontan pas épi zafè viryis-la, yo pé pa vréyé machandiz-yo an Frans sé jou-tala. Erezdibonnè anlo matinitjé mobilizé pou té genyen fwi-a, amwens ki 2 éro le kilo.