Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL
COMMUNIQUÉ de PRESSE

A P P E L À LA J E U N E S S E

A P P E L   À   LA   J E U N E S S E

{JENNÈS GWADLOUP,}

Dèpi déotwa tan, sé vyolans an péyi-la ! On vyolans ki pa-a fin. Nou ka manjé nou. Révòlvè é fizi ka palé fwansé ! Sab é kouto ka dépalé ! Brakaj woupran lanmen. Pa menm palé dè aksidan… Ka sa yé ? Ka sa vlé di ?
Mi tan a lègzanmen sòti pasé. Onlo timoun a péyi-la trapé diplòm ayo ho konsa, onlo rété atè.

Mi lékòl woupwan : onlo timoun a péyi-la touvé on plas pou prévwa dèmen, onlo rété konkonm san grenn, pa menm pé doublé tewminal pou yo woupasé bak.

Menmjan, konmen timoun a péyi-la kay touvé on travay osèryé an péyi-la, on travay pou yo fè on fanmi, é konstwi dèmen, é konmen dòt ké rété san hak, on men douvan on men dèyè, ka mandyanné ti rakasiyaj a lajan léta fwansé kontan vwè nou mandyanné ?

Men ès sé vyolans ké réglé sé gwo modèl kalité problèm-lasa ?

Es sé vyolans ké fè nou ni on diplòm ?

Es sé vyolans ké fè nou touvé travay osèryé ?

Es sé vyolans ké fè nou rivé détòtyé Gwadloup annou ?

Répondè réponn !!!

Chak kout fizi nou ka tiré anlè on moun an péyi-lasa, sé anlè Gwadloup nou ka tiré.
Chak ko
ut sab nou ka ba on moun an péyi-lasa, sé san a Gwadloup nou ka fè koulé ! Pou ayen ! Ès apa méyè jan pou nou détwi péyi annou noumenm-annou ?

Jennès Gwadloup, mandé zòt ola tousa fizi ka sòti ! Mandé zòt kijan tousa fizi fè ka rivé konsa an men annou ! Kijanfè ni tousa dwòg fasil konsa an péyi-la ? É wouvè zyé !

Sé zatrap ! Sé on jan pou yo fè nou manjé nou antrè nou ! Sé on jan pou yo fè nou fè dèyè ! Nou sav byen fò pannou tonbé adan zatrap-lasa ! Nou sav byen fò pannou pri adan kabouya-lasa ! Alòkifè, ka pou nou fè, Mézanmi, ka pou nou fè ?

Fò jennès Gwadloup òwganizé-y pou-y ba péyi-la lanmou !
Chak jenn, pran tan trapé on diplòm, on kalifikasyon osèryé pou-y kapab travay ba péyi-la. Lékòl-la ni défo a-y, men sé la prèmyé diplòm-la yé…
Chak jenn, chaché konstwi on projè osèryé, pou limenm a-y, on pwojè ké fè-y pran plas a-y dèmen oben aprédèmen adan sosyété Gwadloup-la nou ka konstwi ba timoun annou-la.

Chak jenn, aprann ka ki fòs !

Fòs, apa kout fizi pow pow ! Apa kout sab wach wach !… Fòs a fizi, sé adan lawmé lagè ! Mandé Gran-Apa ! Mandé Listwa !

Men fòs pouvré, sé linité an mouvman. Sé lè on pèp sanblé lantou on gran lidé jis, san vyolans, pou-y fè lidé-la vansé, vansé an tèt a moun, vansé an kò a moun, é touvé plas a-y andidan sosyété-la.

Senmityé asasou, men nou las pléré dèyè sèkèy a timoun annou…
Lajòl pa fèt pou chyen, men nou las vwè jennès anou vin anchyen andidan lajòl ayo…

Annou dépozé sé fizi-la !

Pran on pikwa. Pran on penso. Pran on liv. Pran on pwennbik. Pran on kaswòl. Pran on kodak. Pran on kaméra. Pran on métyé ! Péyi-la bouzwen timoun a-y ki enmé-y travay ba-y pou konstwi-y. Gwadloup bouzwen nou !

Gwadloup bouzwen noutout ! Gwadloup bouzwen Jennès Gwadloup !

Misépousa jennès Gwadloup an ka voyé dé mo maké-lasa ba zòt, pou di zòt sé zòt prèmyé ka pòté pèt adan vyolans-lasa.

Alò kwè mwen, vomyétan nou rantré adan on mouvman kiltirèl pou nou fè Gwadloup vansé adan kilti a-y…

Kwè mwen, vomyétan nou rantré adan on asosyasyon sèryé otila moun ka sanblé pou kalkilé kijan pou fè péyi annou vansé é ka fè péyi-la vansé…

Kwè mwen, vomyétan nou ay jwenn on pawti politik ki ka pòté mannèv pou détòtyé Gwadloup pou nou gadévwè ankijan nou kay pé rivé fè péyi-la boujé, chanjé, é soulajé kòd-la i ja ka tranglé-nou-la…

Kwè mwen, vomyétan nou ay jwenn on sendika a travayè, pran on kat, pou nou pa touvé nou noutousèl adan pon-on kalité konba, pou yo pa péyé frizi annou.

Jennès Gwadloup, chonjé : an janvyé, an févriyé é an maws 2009, lèwvwè LKP té ka planté limyè ba pèp Gwadloup, pa té ni vyolans, men té ni fòs, té ni fòs a lyannaj a Gwadloupéyen. Sé sa yo kriyé Lèspri LKP.

Mi larantré rivé. Annou rantré nou osi. Annou rantré an mouvman-la. Annou dépozé sé fizi-la. Annou jété sé kouto-la. Annou pran fòs annou, fòs a rèv annou, fòs a dézèspwa annou, fòs a échèk annou, fòs a viktwa annou, annou mèt yo ansanm, é annou fè yo fè onsèl fòs pou nou chanjé péyi-la, pou dèmen nou pa ni a pran fizi pou nou ay chèché lavi adan péyi annou ki tannou.

Jennès Gwadloup, lè rivé, dapré mwen, pou nou rann sitiasyon annou méyè noumenm-annou, é lè sé politisyen bwabwa annou-la ké vwè jan zòt arété lésé moun jouwé an tèt azòt, yo ké rantré an mouvman yo osi, yo ké touvé on jan, pa pè, pou yo koumansé travay osèryé ba péyi-la, oben yo ké lagé laba, yo ké sòti an politik, davwa sé nou ka mèt yo la, é sé nou ka woté yo la. Men pou alè, Gwadloup bouzwen jennès a-y, on jennès an mouvman, on jennès san vyolans, on jennès plen lèspri. Sé lèspri tèt ki mèt a kò…

Annou arété tchouyé nou. Annou arété chiré nou. Annou sanblé. Annou sanblé lantou lidé a jistis sosyal an péyi annou. Annou pòté fòs annou adan mouvman-la i ka travay pou détotyé péyi-la. É annou mandé politisyen annou fè travay ayo : élèksyon ka vin, mi sé alè pou nou fè yo sav nou ké fè bilten a vòt palé. Men pou sa, fò nou ay enskri nou anlè lis a moun ka voté ! Men pou sa, fò nou sé moun ka voté ! Sé on pouvwa nou ni. Annou sèvi èvè-y.

Limyè-la pèp Gwadoup rété 44 jou ka planté-la, mi lè rivé pou nou fè-y kléré jennès annou, pou nou fè-y kléré Gwadloup annou. Sé limyè a lèspri. Annou pòté-y ho. Mèsi.

M ’ B I T A K O

 : 0690-38-16-25 -  : mbitako@hotamail.com

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.