Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL
Kréyolad 791

Douvan Jounen Kréyol

Jid
Douvan Jounen Kréyol

Anlo komin, kontel Trinité, Chelchè Fodfrans, Baspwent, Préchè épi kisasayésa matjé paj yo pou gloriyé lang kréyol-la avan le 28 oktob, Jounen Entènasional Kréyol alantou latè.

La CTM lanné-tala fè an bokantaj alantou matjé ek palé kréyol. Liv ek palé té a lonnè, mé es piblik ki pa aprann li ké suiv?

Sé sa nou ké wè vandrèdi ek sanmdi pa koté la CTM PlatoWa, mé adan pliziè koté kontel Baspwent Bitasion Gradis.

Adan kanpay éleksion yo toujou ka ponmet anlo bagay. Sé konsa yo té anonsé mété doubout an Lofis pou Lang Kréyol-la. Nou ka atann éleksion ka vini pou yo viré sèvi nou pla rasi tala. Kréyol-la ka kakòlé kanmenm pas nou ka wè yo pa ka mantjé’y. Ni sèten moun ki jik vini kasé an bokantaj alantou lang kréyol-la. Dapré yo fok pa palé di kréyol. Sa té ké bagay bétjé kidonk neg pa ni ayen a wè épi sa. Pou sé moun-tala fok té ké palé di anlot lang, (yo di sa an fransé) mé pa kréyol.

Lot jou Adjilbè di mwen i jik konnet an konpèy ki genyen an liv tit-la sé té: Ne m’appelez pas créole.

Kondisiré sé bétjé selman ki fè latjuizin kréyol, ek sé pa té ké zanset nou ki trimé pou té fè sa oben planté jaden kréyol.

Lang-lan an danjé lékol pas nou ka wè i ka tjilé. Kontel lanné prochenn pou jenn manmay ka pasé bak, yo ni an koéfisian pli ba sa ki pé ké permet zélev trapé pwen an plis. Mé magrésa, ni dé militan ka kontinié djoubaté pou matjé lang-tala éti anlo manmay isi ni yen ki méprizasion pou’y. Ni yonn telman i pa kréyol sé fransé i ka palé tout lasent jounen. Kondisiré sé pa kolon-an ki aprann-li lang-tala.

Antouléka an krey matjè ka ka kontinié goumen kon chat meg an zaboka vet pou lang-lan tjébé labriz. Yo lianné kò yo pou lang ek kilti kréyol-la doubout dwet pitjet.

Asiré kréyol ké kontinié bat, magré méprizasion i ka kontinié sibi.

Jid

Bel poveb kréyol 531

«Lè milat ni an chouval i ka di nègres pas manman’y».

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.