Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

« DRAPO AN NOU PÉ KÉ JAN BLÉ-BLAN-WOUJ»

« DRAPO AN NOU PÉ KÉ JAN BLÉ-BLAN-WOUJ»

Lot jou, té ni on bel sanblé a Konkakaf an péyi Gwadloup. Jack warner, ki sé met a mannyok a Konfedérasyion a Foutbol La Karayib, désidé fé 31é konsit a yo an Gwadloup. Lé an rivé andidan sal-la, ola sa té ka pasé an rété soté .. té ni onlo responsab a foutbol la karayib, men yo chak té mandé mété drapo a péyi a yo.... sé anki Matinik , Gwadloup é Giyan, ki té sizé anba drapo fwansé.

Zafè a drapo-la, sé on bab, lanné pasé, lé ekip foutbol Gwadloup, ay jwé adan Gold cup-la,onlo péyi la karayib, di yo pa dakô, gwadloup vin jwé épi drapo a fwansé. Alos Gi Rok prézidan a Lig a foutbol gwadloup, touvé on mwayen pou mawonné bab-la sa. I vini épi on drapo, ki jôn wouj é vet, men i ka di a pa drapo a peyi Gwadloup, men drapo a ékip foutbol-Gwadloup !

Men tout moun sav dèyé sa, ni on gwo poblém politik, nou sé on peyi la Karayib nou pa endépendan, nou an ba jouk a fwansé, tankou, alos fwansé ka oblijé nou sèvi avè drapo a yo

Konmen tan sa ké diré ? jikatan Gwadloup ké kaskod ? dapré sa moun a konkakaf ka di,si yo réisi fè gwadloup rantré adan konkakaf, sa ké vlé di péyi an nou kay vi on nasyon .. a foutbol. !

Men an nou pofondé kalkilaj-la ,zafè a drapo-la, sé on gro bab ; mennsi dé serten politisyen ka fè dèyé pou pa vwè sa.

Lot jou Viktoren Lirel,prézidan Rejyon Gwadloup, té organizé on sanblé a sa yo ka kriyé « Region ultrapéripheriques Européennes » » ; ki vé di péyi okn tel Gwadloup, Matinik, Giyann, men osit Madè, Asor,… e ka nou vwè ? tou sé ti péyi-la ki té an ba jouka peyi kon lespagn, potugal, yo genn drapo a yo, sé yenki nou ki rété an ba drapo a fwansé ankô.

Pouki ?

Sé pou sa dépi an I963, lé pèmyé patriyot gwada, koumansé pozé poblem a nasyion gwadloup, yo fé on drapo wouj vet, , blan é pi on zetwal , on drapo ki té ka sanm ta Kiba, oben ta potoriko, sété drapo a GONG.

An I978,IPLG meté on dot model drapo dèwô, epi sé mennm koulè-la..

An I981 MPGI li osit mété on drapo dèwô, é i ajouté on bann nwè ladan’y

An I997 on dot organizasyon nasyonais, KLNG woupwan lidé a. drapo wouj vet,nwè é wouj...

Kifé pèp annou ka koumansé abityé épi se model koulè-la sa..
Men léw k a gadé istwa a peyi gwadloup fon ou sonjé lé Inyas, konbata doubout kont esklavajis fwansé, met an wout kont lawmé fwansé, sé drapo wouj i mété an lè..

Ti tak pli ta ; an I804, lè pèp Ayiti, lévé gawoulé kont fwansé, yo pwan drapo a fwansé yo chiré blan- la é yo gadé dé koulé, wouj ak nwé.. yo rélé yo pa lé drapo blé blan wouj, és a pa chimen–las, nou dwet pwan ?

Danik I. Zandwonis

Commentaires

shaka_zulu1 | 27/06/2008 - 20:55 :
Frè é sè an mwen an pa sav si zôt savé mè gouvènman a péyi Kanaki mèt douvan jou IMN NASYONAL, DEVIZ, E LAJAN A YO. E lè tout moun ké mèt yo dakô, ké rété yo pou yo mèt drapo-la é non a péyi-la. Tou sa fèt 20 lanné apré yo té sinyé akô a Matinyon.Zôt ka vwè frè é sè an mwen, péyi Kanaky komansé grandi, i komansé vin on réyèl NASYON. Péyi a yo pa on niméwo kon 97.1, 97.2, 97.3 obyen 97.4. Péyi Kanaky kay rantré kon yo ka di an gran fwansé a yo "dans le concert des nations".E nou gwadloupéyen nou la, nou kontan dè sô an nou, nou KOLONISE é ou té di kè nou fyè dè biten-la sa.An sav kè koté Matnik é Gwiyan zôt ka travay pou vwè si péyi a zôt ka vwè douvan.Mè an péyi an mwen lè ou ni on boug Vyézabitan ki ka toujou pléré davwa fwansé ka bay mwens lajan, ka woté asi lawmé ay pou i voyé'y Gwiyan.Lè an ka vwè sa an ka di mè nou pé pa fè ayen si la Fwans pa la alô?Erèz di bonèr, nou ni mouvman patriyotik-la ki rèkomansé mété'y ka woulé osèryé.Nou ni LiPLG,IPG,ANG,KOMINIS ki ka sanblé kô a yo pou yo vwè si yo ka woté péyi-la an vyé soulyé. Dayè, yo sanblé osi pou yo mété on komité nasyonal Gwadloup pou yo voyé on délégasyon an péyi KIBA.Padavwa zôt sav kè KIBA kay sanblé sé péyi Karayib-la adan on larèl kè moun ka kriyé "GWAN SANBLE A PEP KARAYIB-LA"
missiegwada | 14/07/2008 - 04:10 :
yo! mé fo pa oubliyé ke sé grace a sé blan là ke nou ti ni ti racoon en nou paske on lo gwaloupéyen ka kué é mangé sé bêt' en nou! yo, yo ka protégé yo évè décrè, interdisiyon...alo, fo sav' sa nou kà fè é di ! fo expliké a sé gwadloupéyen, en ki jan zo ké créyé on sékirité socyal, rmi,assedic....jou là nou ké on ETAT? comen zot ké fè pou nou pa tombé kon haiti? déjà pou sé gran payi là sa rèd ba yo, alo pou on ti bout tè kon gwagloup i ké rivé tou sèl? fo nou mété nou travay pou fè viny sé tourist là paske on sel bitin nou konnèt fè, sé grèv ! a pli ta !
shaka_zulu1 | 15/07/2008 - 14:57 :
Misyégwada an pé pa lésé dé pawòl kon sa pasé.Ou adan sé moun-la ki ka sòti tout kalité biten pou pèp-la pa pwan pon rèsponsablité.An ka fè'w vwè kè on ti-moun a ka manman é papa é lè i grandi, i ka èché on travay pou i fè pou i pé sav bwè é manjé é i ka pwan paké ay osi davwa manman é papa pa ni lavi étèwnèl!Moun Gwadloup dwèt ka konprann osi kè péyi Fwans étèwnèl alò yo ka konté asi'y pou yo pé bwè é manjé.Zafè a sékirité sosyal-la ka fè mwen ri davwa sékirité sosyal-la ou ka palé-la, gwadloupéyen pé kréyé'y.Pouki biten an ka di sa padavwa nou pa pli ba ki pon dòt pèp, pa tini ti-pèp asi la tè, si dòt pèp ka rivé, an pa ka vwè pou ki biten nou gwadloupéyen nou pé pa fè sa lé zòt ka fè.An toujou ka di a pa pé pa kè gwaloupéyen pé pa fè, sé vlé pa yo vlé pa fè.On péyi ka vansé èvè travay.Ou ni on péyi kon Japon ki pani ayen anba sòl-ay mé i ka trouvé lèmoyen dè fè vini matyè prèmyé, i ka fè loto èvè'y é i ka voyé yo déwò.Sé TRAVAY ka fè nonm é fanm vansé é an menm balan-la on péyi vansé.Sé tout zafè a asistana-la ki fè si péyi Gwadloup kyoulé.Mwen Shaka Zulu an ka goumé pou lendépandans a péyi-la davwa i ni onlo potansyèl anbò ay.An ka répété'y ankò a pa pé pa nou pé pa fè sé vlé pa nou vlé pa fè!
tikongo | 03/04/2008 - 22:59 :
Sa mwen ka pansé sé fò nou ni on drapo ki tan nou davwa sila an ka vwè-la i ka sanm ta sirinanm-la. An ka pansé ki nou dwètèt raboté ti rakoun an nou anlè-y. Men sa vré ki sé koulè-lasa ni on valè ban nou é sé éritaj a gangann an nou. Osi on tin on dòt lidé ki sé woté koulè blan épi mèté nèg a laplas. An final di kont nou pé rété é drapo-lasa oubyen fè on ti janjolaj pou i lokal. Apita!
makeda | 10/06/2008 - 16:01 :
Hotep, Danik si yo ka di kè cé koulè la sa ka fè drapo en nou sem ta on dot péyi, alos roté zétwal la et met on Racoon ki sé ti bêt an nou é met nwè en plas a blan la, mè fô nou ni on drapo pli vit ki tout suit. Nou ni ka fè é imposéy pas si nou aten ou nou mandé pèson péké vlé. En té Matnik é ti moun en mwen pôté drapo ayo. An tin on gwo pwoblem santé, avan nwen mô, en tinkin vlé vwoi pitit en mwen poté drapo en nou. Alos ka zot ka pensé dè lidé en mwen on ti Racoon a plas a zétwal la. Et en té vlé di osi fos pou sé moun la ki mèt cé panno la Un Peuple, Une Nation Un Pays et bientôt un Etat. Nwen alé. MAKEDA
shaka_zulu1 | 11/06/2008 - 00:49 :
An té di sa on dôt koté, drapo-la nou ka vwè-la an débi a pawol-la sé drapo a LiPLG ki ka sanb ta Sirinam.Zétwal an nou a gôch é ta Sirinam an mitan ay.Sé pou sa polis kolonyalis-la té kriyé jack Rugard lè Gwadloup fè bokantaj foutbôl-la èvè dôt péyi a karayib-la é Sirinam té la lanné-la sa ; sété an 1978. Sé mésyé té pran drapo a Sirinam pou ta LiPLG.On drapo sé on bitin fô,fô,fô menm sé SENBOL A ON PEYI,ON NASYON.Mè ka ou vlé fè ; si moun mandé gwadloupéyen fouté on drapo wouj,jon,vè ka sanm yo, ka sanm Gwadloup, yo ké konprann kè fwansé pé ké voyé manjé ba yo ankô.
shaka_zulu1 | 11/06/2008 - 14:44 :
Danik Zandwonis ka di drapo an nou pé ké jan blé,blan,wouj mè frè an mwen sav kè pou on pati a pèp an nou sé sé koulè-la sa yo enmé.Yè ka an ka vwè an télévisyon-la? On kokofyolo ki péyé konmen lajan pou i té pé ay an péyi Swis pou i alé sipôté MET-AY, sa vlé di FWANSE! Misyé-la sa jous kréyé on klèb a sipôtè a ékip fwansé an Gwadloup. Mésyé, nou sôti sonjé mwa mé èvè konba a zansèt mawon an nou pou nou té libéré dè lesklavaj, nou sonjé osi mè 1967. E ka nou ka vwè? On nèg ki ka santi'y pli fwansé ki fwansé-la li menm. An péké ba zôt non a misyé la sa davwa lapenn pa vo.Boloko-la sa fouté an lè drapo fwansé-la "Gwada 97.1".Lè on moun ka Fouté non a péyi an nou an lè drapo a péyi-la ki ka kolonisé nou-la é ki ka roufouté 97.1 an lè'y, sé fè nou wont menm,menm.Sé kon an tan a lesklavaj, lè sé kolon-la té ka féré po a sé esklav-la èvè on niméwo kon alè moun ka féré chouval.Wi mésyézédam, pou sé kalité nèg-la sa péyi an nou sé on niméwo.Fô kwè kè tin dé nèg ki fèt pou yo ESKLAV, nèg ki enmé kou fwèt-la menm!

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.