Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

KOUT TONNÈ-A ANNI TJWÉ VIZIO-A NET ANLÈ NOU !

Chabine Lamontay
KOUT TONNÈ-A ANNI TJWÉ VIZIO-A NET ANLÈ NOU !

   Zot tout-la sav atjolman nou près blijé djoubaké ek fè réinion-travay anlè Entènet palakoz kovid-la. Men, kon di granmanman-mwen : "Sé san ayen ki pa bon."

   Anfinaldikont, i ni bon avantaj adan zafè travay a distans-tala pas ou pa ka sòti di lakay-ou, ou pa ka pran pies lanboutéyaj pou ou swé vet an loto-a ek ou pé mété manjé'w anlè difé pandan tan ou otjipé anlè owdinatè'w-la. 

   Men, délè, lanbians-lan épi sé kolèg-ou a ka mantjé'w tibwen kivédi zot pé pa blez kò-zot épi an ti kafé ek an pen-o-chokola lébonmaten ansanm-ansanm épi pran milan kon avan. Érezdibonnè, menm si bagay-la anni chalviré anlè nou an manniè red toubanman, lateknoloji ka pèmet nou kontinié djoubaké anlè pwojè-nou ek jwenn kò-nou a distans. 

   Men, fok mwen rakonté zot an bagay ki rivé mwen flap-flap bonmaten-yan. 

   Kidonk, man té adan an réinion an vizio ek i té ni anchay moun tou. Tout bagay té ka pasé obidjoul épi man anni tann an gwo kout-tonnè fet : 

   " Boudoum ! Boudoum ! Boudoum ! Doudoumdoum ! Boum ! Boum !  "

    Man soté pas man pa té ka antann kò-mwen kivédi kout tonnè-a anni débatjé adan réinion moun-lan kon an malélivé. Adan an batzié, disparet pran sé kolèg-mwen an anlè ékran-mwen an ek man pa tann yo pies ankò. 

   Aprésa, an nwèsè anni fet adan biwo mwen-an ek man limen limiè-a pou man rivé wè klè douvan mwen. Man alé bò finet-la kanmenm pou gadé sa ki té ka pasé. Kidonk, siel-la té gri ek an mouch pa té ka volé dèwò-a. Menm sé zwézo-a té pran lavol. Pannan tan man té ka gadé dèwò-a, man tann vwa an koleg-mwen ki di kon sa : 

   " Voilà ! La connection est revenue. Vous êtes toujours présents, chers collègues ? Ah, la technologie ! Rien ne remplacera jamais le contact direct entre nous. Qu'en pensez-vous ? Ah ! Ah ! Ah ! "

   Kifè, nou ri sa ki té fini-rivé nou an épi nou viré-koumansé djoubaké ek tonnè-a kité nou tranjtil jis tan nou fini réinion nou-an. Men, jis atjolman, man pé pa di zot sa ki pasé pas man pa konnet an patat adan sé kalté bagay-tala. 

   Man key fè wouchach anlè sa pou man rivé-konprann poutji tonné Matinik-la san-fouté-pa-mal di Enternet kon sa : " Ah, la technologie, quelle belle invention ! Mézanmi ! Kontinié djoubaké, man la ka véyé zot tout-la. Krakrakra ! "

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages