Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Lanmod «wob-chosett »

Térèz Léotin
Lanmod «wob-chosett »

Pa alé kwè man ka suiv lavi épi dé zié mwen kolé asou an rétwovizè ka chaché éti granwob an tan sisi, granwob an tan sila, wob gol an tan lontan, pasé. Non. Pa alé konprann nonpli ki man pa enmen wè gwo moun. Sa pa vré. Pa alé di man pa anvi wè moun suiv lanmod, souplé. Lanmod sé dwa toutt moun, ki’w gwo, gra, épé, megzo. Kò’w sé ta’w.

Sé ki dépi tjek tan, an lanmod « wob-chosett» rantré Matinik. Pli rad la kolé senntré asou kò’w, pli ou dézabiyé, press toutouni, ek, pi ou « abiyé » dapré’w. An lanmod twel kolé anlè’w akwèdi sé an dézienm lapo ou alé mété. Akwèdi sé an chosett tou koutt ou sòti rantré adan’y pou i sèvi’w rad.

Ess sé pass lé primié bagay moun mété anlè lapo yo pou chofé yo sirtou, té fett épi lapo, lapo bett, sa vré, ki fè ki jòdi rad la pou kolé anlè’w, kon yo ka kolé’y la ? Asiré dwett ni ki ka konprann sé lapo yo ki la, piss lapo’w kolé asou kò’w.

Lè moun koumansé pòté rad, sé an mòso twel ou té ka anni vlopé lantou kò’w. Anmizi anmizi, mòso twel la vini kon sa yo ka kriyé an paréyo jòdi jou. Pa bò l’Afrik, ka fè cho, sé moun an té ka baré jikkont sa ki fo, kon sé kwayib la, lè lé prèmié kolon rantré.

Apré sa, sé té an mòso twel, éti ou té ka fè an tou, pou kité tett ou pasé, apipré titak kon sa yo ka kriyé an poncho, jòdi. Épi moun mété kòyo ka koud rad ek fèmen twel la. Sé té twel ou té ka dékoupé épi viré sanblé pou fè blouz, chimiz. Anni gadé sé bel boubou afritjen an, sé sawouel Sahara a, sé bel gol brodé nou an. Yo té ka di : rad-koud fémen, rad-koud wouvè. An Frans sé nonm ki té ka fè rad ba toutt moun, é sé apré an bel konba ki fanm rivé trapé titt koutjiriez an lanné 1675.

Épi pli ta, pa bò la Frans toukon pabò l’Anmérik, lanmod rad fouwo-lépé parett. I té ka sanm an fouwo éti kòw té senntré adan’y kon adan an djenndo. I pa té koutt pou otan. Men sa poko té ayen obò lanmod « wob-chosett» ki débatjé opéyi.

 I ka rivé an mitan, tjuis. I senntré pasé djenndo. I press ni londjè an chot twa-ka, men i ka rivé lontan pi wo ki jounou. Dapré mwen sé pa dòtt ki an chosett tou koutt sé moun an ka pran. Yo ka koupé boutt li, épi yo ka rantré adan’y. I ka tounen wob lamenm. Fok pa bliyé ralé fok ralé’y, toutt lè i kay viré monté anlè tjuiss ou, paré pou mété toutt estring ou dèwò, si ou sé mété. Fanm ansentt ka jik mété model rad tala anlè yo, tou. Yo toupòtré betlonng ki sòti valé an gwo ratt. I ka pran toutt fòm kò’w, ki bouden’w gwo, ki tjuiss ou épé oben meg kon dé bwa zalmett, ki fess ou maté pasé dé bel gwo jonmou, sa pa zafè « rad » la, i ka mété toutt sigré’w dèwò, ba’w, san konplex. Toutt bagay ou alavwéri, pa ni ayen a séré. Mi lanmod la ! Mi ! 

Fok rikonnett ki nou adan an model lanmod, ki dapré mwen, é man pa djè kwè man dwett dan lérè, ka dégradé fanm, padan tan sé moun lan ki mennen lanmod tala vini ban nou an, ka blijé madanm yo « mété-twel-anlè-twel-épi-tjilonmett-twel-anlè-twel», san konplex, pou pèsonn pa wè ni kò, ni fidji, ni «  fidji fondasion » madanm yo. Jik mayoben yo ki ka konsa, pou piess zié pa « dézabiyé » yo. Sé dwa yo tou, men selman, yo ka « pwotéjé » madanm yo, épi  yo ka rensé zié yo anlè fanm lézott ki ka pòté « wob-chosett», san konplex !

Térèz Léotin

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.