Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Lanné 2018, an péyi a, andéwò péyi a, rété anlo mòn pou monté

Terez Léotin
Lanné 2018, an péyi a, andéwò péyi a, rété anlo mòn pou monté

   AN PÉYI A 

   Si i ni an bagay ki fè mwen lapenn, ki fè mwen mal, lanné tala, sé bien lanmò tianmay lékol matènel Lajoso a. Non’y sé té Médhy. Sé té prèmié lanné lékol li é, an menm tan sel dimi trimess lékol i ni tan fè nan lavi’y. I rantré an septanm, i mò an oktob, li mawdi 2 oktob 2018. I té ka koumansé konnett sa ki lékol, sa ki lonliwonnaj lantou’y é sa ki lavi. I poko menm té ni twazan.  Chofè kar la twouvé’y tou bédji* adan biss li a nan laprémidi a. 

   Asiré Bazil pa pran piess model pokosion ni épi’y, ni épi linosans li. Soufrans lan tianmay tala dwett sibi andidan kar la terbolizé nou é ka tjoké lespri nou toutt, menm. Chak moun ka katjilé ek ka wè an pòpiti maré adan kar la, ka pléré anmwé é ki pa menm sa démaré senti a nan ren’y. 

   San vréyé woch anlè pèsonn, ou pé mandé kòw kanmenm, ess sé lézott tianmay la, lè yo désann, menm tala ki té asiz obò’y la, yo piess la pa wè pòpiti a té ka dòmi, pou yo té di chofè a sa, oben pou yo té lévé’y ek fè’y désann ? 

   Zafè a sé ki ka sanm jòdi, nou sanfouté toutt bagay. Nou pa solidè pou ayen é, nou ka fè kon bètafé, nou ka kléré pou nanm nou tousel. 

   Si adan an prèmié tan, té ni an serten responsabilité kolektif éti chak moun ka viv épi pwochen’y, pou pwochen’y, ek pòté’y an pal si’y sé wè’y mélé, menm si chofè a sé mantjé, omwen yonn anparmi sé lézott moun lan ki té nan kar la, té pou wè’y, é omwen yonn té pé di : « Médhy lévé la, nou rivé. » Tala té ké soukwé’y é sové’y. Lè nou ka gadé konpòtasion nou toutt la, sa kontrarian a di, men an sèten manniè, nou andwa santi, ki nou responsab lanmò Médhy. 

   Doulè a red. Poutji ? Pass nou vini titak two égoyiss, twop sé mwen ek mwen tousel ki anlè latè, zavè kò mel ki pran plon, pou anlo. Nou pa rété piess santiman, piess mounté* pou man pa di piess limanité kon lanng fransé ka di.  

   Toutt malè tala pou ban nou bon katjil ek pòté zégrè an lespri nou, pass si nou responsab kònou, fok nou chonjé lézott, lott la ki lantoun nou, é ki pé trapé an bab, pass i pé pa débriyé kòy tousel. 

   Jòdi chak moun pou mandé, sa i ka fè pou tiré lison di gran malè tala, pou i pa jenmen jenmen viré fett ankò piess koté. Sòti pou nou sòti kònou adan « lanmou-kònou ». Nou migannen adan’y. Nou la ka wè ayen ki kònou tousel, nou la an adorasion kònou, sé sa fransé ka kriyé an « autolatrie ». Annou sòti adan’y. 

   Jòdi sé tjè nou toutt ki ka pléré.   

   ANDÉWÒ PÉYI A

   Sé pléré nou kay kontinié pléré, lè nou ka gadé sa ki fett dan lemond padan lanné 2018. Lè sé jan-van-mennen an, oben pito sé jan-van-lanmizè-mennen an, ka trisayé anba lasoufrans, lè nou ka wè sé « kazak jòn lan » batt ek débatt pou lott boug la épi gouvelman bistjé’y la*,  ladjé an may ban nou toutt, ess nou pé ka gadé tousa, san wè’y ? Latè la ka tounen tjoupoutett dépi an bon moman. Men i ni telman bagay pou di, kifè man chwézi é man simié kou taa palé di sa ki fè mwen plézi. Menm si pa djè ni anlo bagay ki djé, é si lanné tala fè nou tiré lanng, ni an bagay ki mérité nou kozé titak lantou’y. Sé lè an nègress, (menm-si i pli blan ki nwè) rantré adan lafanmi wayal l’Anglitè. Adan an monarchi ki si fèmen kon tala. Meghan Markle, an laktriss méritjèn rantré nan lafanmi wayal britanik. 

   Lè’w ka chonjé ki pou mwens ki sa, yo blijé Édwa VIII ki té lé mayé épi Wallis Simpson (an méritjèn blan, ki té divòsé é ki pa té nob nonpli) tiré sa an tett li, pran patjé’y, ek kité plass la ba frè’y Joj VI, ou andwa rikonnett ki manniè wè ek, serten manniè fè, koumansé chanjé. 

   Menm si Harry pa kay janmen wa, fok rikonnett ki jòdi lafanmi wayal asepté an nègress ki divòsé, ki pa adan lanobless, é an pliss ki désandan esklav piss papa-papa-papa-papa manman Meghan Markle té esklav adan plantasion koton. Mi jòdijou manzè Markle mayé épi prens Harry, ti yich larènn Élisabeth II, déziem yich Prens Charles épi Diana. Dépi li 19 mai 2018, madanm tala ni titt dichess Sussex é ki’w rasiss ki’w pa rasiss, ou pou mété douvan ba’y « Son Altesse Royale ».

   Man pa ka pòté lawayoté ni douvan, ni anlè plato, é man pa ababa douvan sé moun tala, nonpli, men man ka admett an tjekpa ki lemond ka chanjé fidji’y, chanjé manniè fè’y, manniè wè’y, manniè réfleksion’y, fè an gran pa, menm si an tan lontan, nou té za tann palé di la « mauresse de Morêt » ki té ké Marie-Anne de France né an 1664, mò pabò 1732, ki té oswa yich Lwi XIV épi an fanm dèwò ki dwett té an nègress, oswa yich Marie-Thérèse épi an neg ki té ka travay ba yo, oswa an yich san manman lafanmi wayal té pran anba lòpsion’y. Toutt lawayoté té ka onoré’y, menm si yo té blijé’y rantré masè. 

   Nou tann palé tou di Abraham Hannibal, an Afritjen, ki vini gran chef, an Risi. Sé té papa gran papa manman Pouchkine. I té né an1696, i mò li 14 mé 1781. Esklavajiss té chayé’y Constantinople éti moun genyen’y ba Pierre le Grand, pass an tan-an sé té lanmod ni « ti joujou nwè’w ». É silon pawol ki palé, Pierre le Grand té lé montré ki neg sé pa zannimo é ki kelkanswa koté a ou sé né a, sa’w aprann ka fè foss pasé sa’w sa fè dépi ou né.

   Lè ou bien gadé, si ni yonn nou pou chonjé konpòtasion’y menm, san jenmen bliyé’y, sé Rénier de Monaco. I té yich Charlotte Grimaldi de Monaco ki limenm té yich déwò Lwi II de Monaco ki pa té ni yich épi madanm li.  Lwi II de Monaco fè manman’y épi Marie-Juliette Louvet, kidonk gran-manman Rénier.  Yo di ki madanm-tala té koutjirièz, i vini vandez adan an débilaréji Paris apré, é pou fini i té ka lavé rad solda adan an réjiman an Aljéri. Rénier pa chonjé ni la i sòti ni kouman i rivé la i rivé a. Manman manman Rénier sé pé té nwè. Sa pa opozé’y kouri modifié konstitision péyi’y lamenm, an fwa i aprann ki Albè yich li, ki poko té mayé, té alé rikonnett an yich, i té ni épi an nègress.

   Kay toujou ni jan ti zandwa*, dé latjéprétett* ki poko paré chanjé ti lespri étwett yo a. 

   Si sa ki fett an Anglitè lanné 2018 té ké pé tod kou mové mess rasiss ki pé ni, é vini ajouté koy asou dott bon bagay ki pou koumansé fè jan ti lespri konprann, sa té kay an bel viktwa ! Nou pé di, nou press an chimen larikonnésans ki ka wè ki neg sé moun, men rété chimen pou batt é anpil mòn pou monté. 

    Térèz Léotin

   Bretmo :

   *Bédji = évanoui.

   *Mounté = monef pou di limanité (humanité).  

   *Bistjé* = Koronpi (corrompu, faisandé, se dit pour la viande avariée).

   * Jan ti zandwa = béotien, bouché. 

   * Latjéprétett = jan ti lespri (esprit étroit, dogmatique, intolérant).

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages