Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Listwè Man Poul épi Sèpan

Par Miki Runek
Listwè  Man  Poul  épi  Sèpan

_ Sa ki ni zyé, gadé! Sa ki ni zorèy, kouté!
_ Gadé pou wè, kouté pou tann
_ listwè Man Poul épi Sèpan!
_ KRI!... KRAK!

Man Poul té fè sis zé. Sis bèl gwo zé ki té sòti osi blan ki Man Poul té nwè, davwè tout poul nwè ka fè zé blan, toupandan laten an moun vin di mwen i za wè an poul blan fè zé nwè. Abodi-abofè, sé Bondyé ki mété larété-y konsa, pèsonn pa ni ayen pou di.

YEKRI!... YEKRAK!...

Man Poul té kontan sé zé-y la toubònman, kontèl tout manman kontan yich-li. Lanjounnen kon lannuit, i té ka rété kouché anlè yo pou ba yo bon chalè sé plim-li-a, èk Djab ki Djab sé pé té limen difé lanfè an kalòj-la san i fè Man Poul brennen an plas-li. An jou magrésa, i té oblijé lévé an ti moman pou i sav manjé titak èk fè fonksyon osi - padon Mésyézédam!... Lè i viré, sa i twouvé? I twouvé Konpè Sèpan ki té pwan sonmèy anlè sé zé-a, KRI!... KRAK!...

_ Man Poul trouvé Konpè Sèpan...
_ Konpè Sèpan!
_ Ka donmi anlè sé zé-a...
_ Konpè Sèpan!
_ Kimoun toutmoun pè isidan?...
_ Konpè Sèpan!
_ KRI!... KRAK!...

Man Poul mété yan rélé-pléré atè!... I koumansé kouri toupatou kon fonmi-fòl an tout baskou-a, èk sété an sèl "kokodèèè-kodèèè!..." I té sav Sèpan enmen manjé zé anpil! I chonjé konsa: "Lè vakabon-a ké lévé, i kay fen, i ké anni valé sé ti zé-mwen-an vloup! E mwen, pò-malérèz, man pé pa fè ayen!..." I alé trouvé Konpè Kòk, papa sé ti zé-a.

Konpè Kòk, sété Mèt Djòlfò: chak bonmaten opipiri i té ka rélé "KO-KOY-OOO!!!" akwèdi sé li ki té pou lévé solèy. Sété an boug-a-frim, mé i pa té djòk pyès! Abo i té ni bèl zépon filé, sété pou fè ganm douvan sé ti poulèt-madigwann-la, obyen pou fouté madanm-li an volé. Kantapou lèrèstan, i té osi krapon ki an fanm zorèy douvan an ravèt! A pa tout kòk ki kòk-djenm!...

Man Poul twouvé-y épi Konpè Kanna èk Konpè Kodenn, ka mété an grenndé atè. Sé pa an sèl tisèk sé twa konpè-a za té ni anlè konsyans-yo... Lè i tann listwè Sèpan-an, Konpè Kòk di kon sa: "Woooy, Fanm-la! Pa anbété mwen épi sé trap-ou-a, hon! Epi, dabò pou yonn, sa ki di mwen sé mwen ki papa sé zé-w la, han?..." Ek i viré fésé sé zo-a anlè tab sèbi-a.

KRI!... KRAK!....

_ Konpè Kòk sé nonm san grenn! Konpè Kòk sé nonm krapon!
_ Konpè Kòk krapon!
_ Konpè Kòk ka boulé kò-y...
_ Konpè Kòk krapon!
_ Konpè Kòk ka jwé sèbi...
_ Konpè Kòk krapon!
_ I pa lé sav sa ki rivé...
_ Konpè Kòk krapon!
_ KRI!... KRAK!...

Man Poul ay wè Konpè Chyen. Konpè Chyen té ka fè lalwa an tout bitasyon-an konsidiré kay-la té ta-y. Tout moun té ka rèspèkté larété-y, padavwa i té ka mòdé fò, épi japé ankò pi fò. Pou djoubak tala, Mèt-la té ka ba-y an bèl zasyèt vyann-épi-zo touléjou. Mé Sèpan pa mouton, lèfray! Konpè Chyen abo té ni an bèl kolyé blépal-bléfonsé an kou-y, i pa té paré pou fè bèk kont an moun osi danjéré ki Mèt Sèpan! Galchanpèt pa solda! I di Man Poul konsa: " Ga sa! Man pé pa fè ayen ba-w, non! Alé di Mèt-la sa ki rivé-w, i kay pwan tèt Sèpan épi koutla-y! Mwen-menm, sa ka dépasé konpétans-mwen!..."

Man Poul ochan! "Koutla Mèt-la ké tjwé Sèpan, asiré pa pétèt, mé i kay krazé tout ti-zé-mwen-an an menm tan! Ou sav byen Mèt-la sanfouté pamal di tou sa ki pé rivé nou, dépi sé pa pou lapéti-y!..." KRI!... KRAK!...

_ Mèt Chyen pa désidé! Mèt Chyen pa okonba! Man Poul ochan!
_ Woy! Man Poul ochan!
_ Mèt Chyen sé krapon tou!
_ Woy! Man Poul ochan!
_ Mèt Chyen sé gadkaka...
_ Woy! Man Poul ochan!
_ KRI!... KRAK!...

"Asé pléré, Man Poul! Man pa pè Sèpan: anni kité mwen antré an bitasyon-an san Konpè Chyen wè mwen, sé konsidiré Sèpan za mò!" Man Poul gadé sa ki té fini palé ba-y. I wè Konpè Mangous. Tout moun té ka kriyé misyé Nègmawon, davwè i té ka viv anba bwa. Tout zannimo té ka rèspèkté Nègmawon, pas sé li yonn ki pa té pè ni Sèpan ni Mèt-la. An menm tan, tout moun té pè-y, èk Man Poul té sav Misyé Mangous té ka manjé zé bontjè... I jis té ka manjé poul tanzantan, lè i té ni lokazyon... I di-y konsa: " Ga sa, Konpè, pa eséyé baboulé mwen, han! Man pa ka pwan dlo mousach pou lèt! Sèl bagay ou ka chaché, sé fouté Sèpan déwò pou ou sa pwan plas-li! Man pa lé sòti an sann pou tonbé an difé! Anni chapé avan man kriyé Konpè Chyen ba-w!..."

_ KRI!... KRAK!...
_ Mangous sé an kouto a dé lanm!
_ Mangous sé an kouto a dé lanm!
_ Mangous ni bèl pawòl...
_ Mangous sé an kouto a dé lanm!
_ Mangous pa pè pèsonn...
_ Mangous sé an kouto a dé lanm!
_ Mangous fè wòl zanmi-w...
_ Mangous sé an kouto a dé lanm!
_ Koté i sòti? Pèsonn pa sav...
_ Mangous sé an kouto a dé lanm!
_ Mangous sé lou nou-a! Pa kouté-y!
_ Mangous sé an kouto a dé lanm!
_ KRI!... KRAK!...

Tou sa pa sa: tan-an té ka fè tan! Sèpan té kay lévé byento, èk Man Poul pòkò té sav sa i sé pé fè... "Sa ki sé pé ba mwen an pal? Konpè Bèf ni bèl konn, mé i ni an mannyè mòlpi an kò-y! Konpè Milé ni sabo solid an pyé-y, mé misyé kouyon tèlman!... Sa man ké fè, Bondyé-lézanm, sa man pé fè!..."

An moman tala, i tann an tou piti ti-lavwa rélé-y:"Man Poul!..." I bésé tèt-li, i wè Konpè Fonmi. Konpè Fonmi di-y konsa: "Pa pléré, Man Poul! Mwen, Fonmi, mwen ké fè Sèpan chapé!" Magré i té ni grotjè, Man Poul té oblijé mété ri atè: "Kimannyè, Konpè, tout sé moun-nan ki pi fò an bitasyon-an, yo pyès pa ka menm nòz lévé Sèpan an bastèt-li, é wou, piti kon ou piti-a, ou sé voudré goumen kont li? Ah, Konpè, pa fè mwen ri alè: tjè-mwen tròp an lapenn!..."

Mé Fonmi pa kouté-y. I souflé an konn lanbi-y pou sanblé tout fonmi kanmarad-li:

"WOOOOP"

KRI !... KRAK!....

Manmay! Zòt sav fonmi sé moun ki yonn-a-lòt. Sa ki pé di i za wè an fonmi ki tousèl? Lè fonmi tann son konn lanbi-a, yo rivé osi vit ki yo té sa kouri anlè sis ti-pat-yo. Adan an ti-moman, latè-a té nwè épi fonmi: fonmi nwè, fonmi wouj, ti-fonmi kako, fonmi-fôl k'ka kouri toupatou, gro fonmi-mannyòk ki té sòti jis an Djiyann, fonmi-a-zèl, gro kon piti, tout kalté fonmi rivé. Jis poulbwa ki vini ba yo an pal!

_ Woooy! Tout koté yo té séré, fonmi lévé, fonmi sanblé..
_ Fonmi lévé, Fonmi sanblé!
_ Gwo kon piti, nwè kon kako...
_ Fonmi lévé, fonmi sanblé!
_ Fonmi-a-zèl, fonmi-san-zèl...
_ Fonmi lévé, fonmi sanblé!
_ Avec chapeau ou sans chapeau...
_ Fonmi lévé, fonmi sanblé!
_ Sòti Matnik, sòti Djiyann, sòti Lafrik, sòti toupatou...
_ Fonmi lévé, fonmi sanblé!
_ Sòti jik dèyè do Bondyé, sòti jik anba bonda Djab...
_ Fonmi lévé, fonmi sanblé!
_ KRI!... KRAK!...

Alòs, aladous, aladous, yo koumansé monté anlè Sèpan. Afòs yo piti, Sèpan pa menm santi sa: donmi i kontinyé donmi. Sé fonmi-a rété konsa an bon moman, san brennen, san palé, jiktan yo tout byen paré.

KRI!... KRAK!...

Alè, Konpè Fonmi, chèf-yo, kriyé: " MOOOOO....Dé! ! !..."
WAP!
Yo tout ansanm, yo planté mòdan-yo an kò Sèpan:
Manman-lézam! Sa ki di Sèpan pa sa palé pa té la jou tala! I kriyé anmwé fò tèlman, tout moun konpwann an tig té antré an kajòl-la! I vwéyé kò-y monté akwèdi i té tonbé an difé. Sé fonmi-a viré mòdé-y, WAP! Epi ankò, WAP!... Yo mòdé-y, yo mòdé-y... Sèpan soté, Sèpan brennen, Sèpan soukré, Sèpan souflé... ayen pa pou-y! Tout kò-y ka fè-y mal, tout kò-y ka brilé, é i pa menm fouti graté, davwè Sèpan pa ni ni pat ni zong...

KRI!... KRAK!...

Kantapou Man Poul, i pa té la ankò: lè Sèpan pwan prémyé solibo-a, i rélé an sèl "KO-Dèèè!!!..." èk pwan kouri-alé! I pa menm wè a ki moman Sèpan pwan lavòl. Sa donmaj: sé prèmyè fwa moun té ni an lokazyon wè an sèpan kouri toudoubout anlè ti-bout latjé-y!...

KRI!... KRAK!...

Lè Man Poul déviré, i té ka pléré grodlo toujou, mé alè, sé afòs i té jwa! I chaché Konpè Fonmi toupatou pou i sav rimèsyé-y, mé Konpè Fonmi di-y konsa: "Pa di mwen mèsi, Man Poul! Mé anni chonjé sé pa lafòs an moun ka fè valè-y! An moun tou sèl pa djè vo ayen, non, menm si i vidjò... Mé dépi pizyè moun paré pou mété kò-yo ansanm, yo pé fè anpil bagay, pa gadé si yo-chak toupiti... Man pa grangrèk pou man sa ba moun lison, Man Poul, mé si’w wè an jou ou trapé an lòt problèm, anni chonjé sa piti fonmi di-w la!..."

_ Ti fonmi pé fè Gwo Sèpan mal!
_ Anni chonjé sa mwen di-w la!
_ Sé pa pyès moun ki fò-dapré-y
_ ki kay sòti-w an lanbara...
_ Anni chonjé sa mwen di-w la!
_ Yonn sé bèf, lòtla sé milé...
_ Pa konté anlè gadkaka...
_ Anni chonjé sa mwen di-w la!
_ Apiyé anlè pwa fòs-ou!
_ Apiyé anlè fòs zanmi-w!
_ Byen chwézi zanmi ki zanmi-w!
_ Anni chonjé sa mwen d-w la!...
_ Ni Mangous ni Chyen pa adan!...
_ Anni chonjé sa mwen di-w la!

Dépi jou ta-a, Manmay, Man Poul ka manjé ravèt, ka manjé kritjèt, ka manjé kabritbwa... I ka manjé vètè bontjè, pas yo ka sanm ti-sèpan... Mé laten ou di mwen ou wè Man Poul manjé fonmi! Pyès! Janmé pa!

KRI!... KRAK!...

SE PRI FEN

Miki RUNEK,
1980 étjèk

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages