Pierre CARPENTIER nous livre ci-après une magnifique traduction en créole guyanais d'un passage du poème d'Edouard GLISSANT paru dans l'ouvrage "E. GLISSANT, Forgeur d'Eclairs, Caillasseur de Soleil"...
A lò roch karayib-a pété ki lanésans di poèt-a vini pou nou,
Sa chaviraj dlo lanmè-a té sa roun krazé nèt,
Ki jouk atò paka jen pran fen.
I voyé moso limyè dlo,
Ké sonjé ki véyatif,
Pou tiré nou-tout anba somey.
Kou dlo lanmè-a ka wè so kò fouyé ké limyè soley,
Nou libèté an tout mannyè-ya divèt ka raché san nou pa tchoulé.
Atélyé mès-afors toujou konyen san pozé anba syèl massogan-yan.
Renk ki konba san libèté pa ka rantré,
Renk ki kaloj repiblikenn-a,
Renk ki pri andan kò yé larépiblik-a,
Ké so la layisité kolonyal toupatou asou lanmè-ya,
Piès endépandans nasyonal pa ké poté-la !
Soti ofon sa kò-a !...
Tonnè disan asou latè !
Guéryé kanak kaksé ké difé viktwè nou gangan-yan asou kaponnri !
Endjen Laguiyàn, nou sa fè di lans rouj ; ofon zot lanfè-a, zot ké pran kirar pou myèl !
Bushinengue, dokò ka kaya-kaya roch so-ya, doubout solid pou la nasyon,
Nou ren maré ké lapo pyébwa féssé touvivan asou disan roch,
Markizyen, ka pran bri tèt boutou ka frakassé, pou amizman di sé batay antan lontan,
Matiniké, mèt elektrik ka sabré téren la libété, tchwinn’ !
Réyoné, ki tété piman, labrèz ké difé kannari,
Gwadloupéyen, nou vayan gangan-yan té kou dragon ka dékalé lapoud a kanon,
Guiyàné révolisyonèr ini douvan ni latè ni drwè ki toulédé sa di yé.
(Mèt karé poun moman, mé ki frajil asou larivyè).
Nou ka hélé HO !
Mové kozman lanmè-a ki paré pou dérayé tousa ki asou so dlo,
Mé senbolik nou vayans !
Nou kouronnman sa di viktwè asou loséan !
Poèt ! Ranmassé to laforj !
Charjé, ajisté to latélyé zéklè !
É konnyen yé ké larbalèt soley !