Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Obidjoul péyi-a

Obidjoul péyi-a

   Obidjoul péyi-a, sé chanjé lanmanniè nou ka wè, nou ka gadé péyi-a, tou lé jou. 

   Sé pa pou séré sé malpwopté-a, sé vakabonajri-a ka fet douvan zié-nou oben anbafey an-an ! 

   Sé pa pou bouché zié-nou douvan violans ka fè tilili, douvan moun ka pran fè, pas nou pa lé kolé-tet kolé-zépol pou déchiktayé sa ka pasé alè-alè, ki sòti, pétet, lestravay é ki kité vié-mes ba nou. Awa !

    Sé pa, an final-di-kont, pou matjé liv pòtalan épi santiman tjòlòlò (adan listwa-nou, i ni an patjé liv nou matjé, ki pa anlè sa pies, pies toubonnman ! kontel... La Rue Cases-Nègres, J. Zobel, Cahier d’un retour au pays natal, Césaire, Tant de solitudes, F.Kanor, Le Nègre et l’Amiral, R. Confiant, La matière de l'absence, P. Chamoiseau oben anko Les ténèbres intérieures, J.M.Rosier, Cartel Comédie, S. Kéclard, Farizet Léranski, Létidjan, Romain Bellay, Ti Chal, H. Barthéléry  ek La fin de Mame Baby, G. Octavia épi kisasayésa.) 

   Men sé pou nou pa kité pèsonn brilé zié-nou épi ta-yo é pou nou pé sa touvé fos jété an bel limiè obidjoul, adoumanman, plen danma-lanmou  anlè Isi-a, asou sa nou yé épi tout belté-nou. Sé pa selman sé pòtré lanfè-a yo ka touvé adan dé-twa bel liv é ki ka fè jodi-jou moun kwè – é nou tou –, sé tout péyi-a ki mofwazé koy adan sa yo ka kriyé an fransé «dystopie». Sé pa selman yen ki lafet, yen ki madjaka ki ni an péyi-a tou... 

   Konpowtasion-tala (pa kité pèsonn brilé zié-nou épi ta-yo), ka sanm sa ki  nef, pas sé an katel,  ka mandé fos épi kouraj. Ki ou sé awtis, ki ou sé matjè – fanm, nonm – ka matjé kréyol oben fransé, ou pou batjé adan’y ! Men sé tjè'w ka mennen'w !

   Katel, si nou pa lé ba moun-andéwò rézon, menm nou délè, lè yo ka katjilé, kon Glissant ka matjé andidan Le discours antillais : «Le seul exemple de «colonisation réussie» de l'Histoire»1, apré Away, sé Matnik. É, kon sé Sent-lisien an ka kriyé nou : «Gason fwansé» (tibolonm, épi anplis, ou pa menm matinitjé)...

   Mwen matjé, adan an liv ka sanblé douz matjè,  Chroniques des îles du vent, Guadeloupe, Martinique, an listwa anlè Man LaPopo, an machann bonbon-bòkay ka rété Lanmanten ki adan lespri katel-tala, san gran bri, anbafey, men o konba, ka chèché obidjoul péyi-a (Joël Beuze sé yonn). Kon anlo dot moun péyi-a (Isembert Duriveau abò’y tou...), i sé an mèsè boukan bètafé ka kléré lavi-nou.

   Karant lanné pasé ek Madanm Lanmanten-an, – san gwo so, san pawol grangrek anlè lanmanniè tjenbé matjoukann abili-zouzou a –, ka koubaré tout kalté véglaj sòti lot-bò-dlo, é ka tjenbé,   pou djel dou, dousè bonbon isi-ya, adan an liannaj épi Tout-Moun. I ka ba'w, san rété, pawol kas-kòd2 ka mawon wélélé-a jòdi-a, pas pou'y, sa ki pòtalan, sé sa nou yé, an fondok.

   Moun dèyè ké palé, ké jis ni sa ki ké di sé lé nou pa lé lavi-a woulé, sé koré nou rété koré adan tan ki fè tan. Pies-pa ! Sel bagay ké mofwazé péyi-a, sé pa anni rété ka rélé tout lajounen : « Sosiété-a pres mò, nou an perdision, lavi-a fini ! », sé pito, gadé dèyè pou sa wè douvan-nou ! Sé pito gadé anlè pou sa bien wè anba ! Sé kon sa nou ké obidjoul péyi-a, tout kò’y épi lespri’y !

   Mi katel, mi ! Gadé dèyè’w, sé pa selman véyé si an moun lé pitjé’w, sé pa selman rété andidan an tou krab épi atann ! Gadé anwò, sé pa pou chèché tjek bondié pou di’y mèsi3 (An tout manniè, tout moun ni dwa ni kwayans-yo). Pa kwè sa ! Sé gloriyé monté danma poézi-a, sé gloriyé Sifren (épi tet-kaka-jan-fou’y), sé gloriyé Lafet-la (Lagondo), sé simié Belté-a « Branch pié-kachiman, bratan, kosol, bri, zikak, kaymit ek mango » ki oliwon-nou, an fondok-nou. Pa kouté moun ka di’w ou boy, loli oben aveg, sa pa vré pies ! Sé pito gadé lanmanniè moun oliwon Latè, tout koulè, tout kalté, tout kanman, ka djoubaté. Sé andidan sa ki pasé anwò, anba, avan,  nou ké lévé ladivini !

   Men, nou abo lé obidjoul péyi-a (poutji pa Latè-a), si nou rété pri adan vié-mes pwofitasion épi lespri-bitasion, ayen pé ké fet. Fok nou dékatjé lespri profitè-a ki kolé an kabech-nou akondi an mabouya anlè an lapo. Lespri-pwofitè LaFrans, l’Éwop dépi nanni-nannan, ka ba taa an non, lot-la an liméwo, ka pété ren yonn, ka pòté anlè an konpanni an lanmen léjè, pas sé silon van latjé poul panché.

   Manmay, an-final-di-kont, fok nou pwopté kò-nou, lespri-nou épi « zafè-lézot-pli-bel-ki-ta-nou », épi lanmanniè nou ka fè djendjen épi Lanati (sonjé Kalinago !). Sé kon sa nou ké obidjoul péyi-a poutoulbon, pas nou ké chèché limiè-a pabò zétwal, dèyè véglaj-la é an fonkok Nou-menm, andidan Tjè-Nou. Sé poutji mwen pa djè dakò épi Afarel Konfian lè i ka di adan an pawol pa-espré : «On est colonisé parce qu'on est colonisable.»  Sa vré, lè ou pa ka chéché sòti anba fè an bidim-pouvwè, wi ! Men « Nou », nou sé ki moun ? An-vérité, nou pa pli sav ki moun nou yé adan tout sé mèsè boulves Latè-a, ki pisimié Driv jodijou, ki grif-an-tè ?  

                 «Obidjoul péyi-a», Serghe Kéclard (Avril-Septembre 2018)

Image: 

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages