Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Sé an lari-a yo yé !

Sé an lari-a yo yé !

   Anchay moun ka vréyé lavwa davwè ni bon dézod andidan péyi-a dépi yonndé tan ek yo ka akizé sé jenn manmay-la ki ka pété magazen, brilé loto oben tiré kout fizi asou manblo.

   Men, es sé akizatè-tala sav ki atè Matinik, ni près 10.000 jenn manmay, laplipa adan yo jenn ti boug, ka ba lari chenn bonmaten-an-midi-oswè. Yo ka asiz anba abribis, asou pon, anlè sé plas piblik-la konsidiré lavi-yo sé gadé mas pasé. Poutji sa ? Pa ni tranndouzmil lesplik : yo tout-la ladjé lékol bonnè, two bonnè, ek pa ni pies kalté sikti ki pwan yo an chaj. Ek si zot wè yo sòti lékol bonnè, sé pa davwè yo té fenyan oben yo té kouyon men davwè kondision sosial yo pa té ka pèmet yo travay lékol. Lè ou ka viv adan an ti kay épi an manman ki li yonn ek ki ni 4 oben 5 timanmay san papa, lè manman'w pa ni travay, lè sé la-CAF oben RSA ka fè'y tjenbé larel, ki manniè ou pé espéré sòti adan lélékou-tala ?

   10.000 jenn moun ki an lari-a sé an sitiasion ki danjéré kité danjéré ka alé.

   An fwa yo ladjé lékòl, yo ka batjé adan lantoupriz vòlè bagay moun, yo ka mété kò-yo ka bwésonnen ek ka pwan ladwog, yo ka achté zam épi, soutou, yo ka vini anrajé kont sistem-la. An lè, yo ka di kò-yo kon sa ki yo pa ni ayen pou ped ek sé kon sa yo ka désidé brilé, krazé, tiré kout fizi. Vréyé jandam dèyè yo pa ka sèvi an tjou-patat davwè déja-pou-yonn, sa enposib mété 10.000 moun lajol. Déziem bagay, ofè yo ti djob 3 mwa oben 6 mwa kon dé sèten minisipalité ka fè pa ka sèvi ayen tou. Kidonk nou blijé mandé kò-nou ki sa fok fè pou éséyé rézoud bililik-tala ?

   Sa klè : fok nou sòti vitman-présé adan kalté model sosiété-tala ki ka fèmen lapot ba yich pep-la ek ka kondané yo a fini an lari-a. Ou sé di sé politisien-nou an poko konpwann sa oben yo ka tounen tet-yo davwè yo sanfoutépamal. Kantapou Léta fwansé, lontan i za chwézi larel-li : i ka kontanté kò'y ba moun boutou ek gaz lakrimojèn lè i ka estimen sa nésésè. Pa plis ! 

   Enben, si zot wè nou kontinié asou chimen iresponsab-tala, pa pè ki Matinik anni brilé nenpot jou ka vini !

Commentaires

Tokyo 2021 | 14/02/2022 - 15:27 :
Autre cause et non des moindres du décrochage des jeunes :INADAPTATION TOTALE DES PROGRAMMES SCOLAIRES qu'il faudrait modifier d'urgence. Mais ça fait 50 ans qu'on le sait; pourquoi n'est ce pas fait ? Seulement la faute du "système"? ????En ce qui concerne le chômage : une petite ile comme la Mque ne peut fournir du travail à tout le monde :seule solution possible: ACCEPETR UNE BAISSE DES SALAIRES dans les secteurs dynamiques afin d'absorber une partie des chômeurs. Mais LES SYNDICATS LE VOUDRONT-IL ??Il faut être cohérent :de hauts salaires freinent forcément l'embauche et font perdurer le chômage. Or tout le monde veut de hauts salaires en Mque....C'EST PARFAITEMENT INCOHERENT DE DEMANDER A LA FOIS DE HAUTS SALAIRES ET L'ELIMINATION DU CHOMAGE,.....Fok nou sav sa nou lé.....

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.