Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Soukouyan

Recueilli par Lafcadio Hearn, 1890
Soukouyan

_ « Bobòn fwa…
_ Twa fwa bel kont ! »

_ Rann sèvis ka bay mal do.

_ Té ni yon fwa yon pov nonm ki fè léprev-la. Sé té yon bien bon nonm : li té mayé. Zot tout konpwann déjà fanm-li pa té vo gran choy : i té mové kon gal set-an.

_ Bon chien pa ka janmen tonbé asou bon zo.

_ Poulos, pov nonm-la té bien maléré. Tou lé jou fanm-la té ka fòjé kéchoy pou rann mari-li fou. Nonm-la té lé soukré kò’y okòmansman ; mé i wè sé pa té lapenn__pa té ni mwayen chanjé sa ; sé té lavé lanmen épi suiyé to atè.
_ Anfen, yon bon jou, soley té ka kité lorizon ; tout bet déjà ka dòmi ; lannuit té ka tonbé. Fanm-la té di mari-li :

-- Mwen ka mò pou manjé zibié.
-- a sé zè si, machè ? Mé ou pa ka sonjé ! Poul menm déjà kouché. Mwen ni labitid bat bwa ; janmen mwen pa ké touvé ayen.
-- Mwen lé, mwen di’w, mwen lé manjé zwézo.

_ Mari-li réponn ankò :

-- Ebien machè, yonn sé jou-la, ou ké mandé mwen lalin an koubouyon, soleil an frikasé, épi mwen ké fòsé bay ou yo alò ?

_ Fanm-la pa réponn, i fésé pié’y atè ; i trapé yon manch pilon, yon gwo bwa-lélé.
_ Pov boug-la té sav sa sa té lé di : i mété distans tousuit, i pwan lè laj épi fizi’y.

_ Rivé dan koté balizié__i té ka fè yon tibwen nwè déjà__, i gadé toupatou. Sa i té ka fè pou ritouné a kaz-li ? Fanm-la té ké bat li pou si.
_ I maché, i maché, i maché dan fon gran bwa. Anfen, i wè, asou yon bwanch zab, yon bel zwézo ki té ka pozé. Tout plim-li té koulè lézot fwa__ou té ké jiré yo té ka kléré.
_ Nonm-la pa té kapon pies : i bien gadé bet-la ki té ka balansé kò-li pa si, pa la ; i tann zwézo-a chanté . I té ka chanté tou dousman :

_ « Dédé konnan, dédé a lépé
_ Dédé konnan, lésé mwen dòmi. »

_ Nonm-la wè bien sa té pa yon bet Bondié té fè ; i té gwo kon yon timanmay. Mé tank i té ni pè fanm-li, i lévé fizi’y toudmenm. Alos, zwézo-la chanté pli fò, épi vit :

_ « Vizé bien, vizé bien…yon glan, yon glan !
_ Mwen foukolé…yon glan ;
_ Mwen tranblé pié…yon glan ;
_ Mwen tini diablokwè…yon glan ! »

_ Nonm-la fou li ba kanmenm ; mété li dan sak-li ; épi kon i té pé, i mété zel dan pié pou li kouri lanmézon. Rivé li rivé, li montré bel zwézo-la : tout moun té bien kontan. Diné té ja paré ; té ni asou tab yon migan chou, kek volan fri, yon bon babacha ki té ka fè vini dlo adan bouch__anfen, anfen…tout sot bon bagay.
_ Fanm-la mété tou sa dan gad-li pou dimen ; i té lé manjé anni zibié-a. Mafwè, i té asé gwo pou nouri tout fanmi-la.
_ Yo fè bon lasos pikant asou’y épi kek kouskouch alantou’y. Sé moun-la manjé jouk tan té ka rété anni zo épi yo alé kouché.
_ Mé vini wè pli bel la !
_ An bon mitan sonmey-yo, vant tout moun koumansé bouyi ; sé té toufé toubannman. Dan chak bouden, yo tann yon vwè té ka chanté :

_ « Vomi mwen, vomi mwen…yon glan !
_ Mwen foukolé…mwen glan
_ Mwen tranlé pié…yon glan !
_ Mwen tini diablokwè…mwen glan »

_ Pa bonnè, yo tout fini pa vomi tout zibié-a. Pas san sa, yo té ké santi lanmò té ké vini ; Yo tann chanté alos :

_ « Sanblé mwen, sanblé mwen___yon glan
_ Mwen foukolé…yon glan
_ Mwen tranblé pié…yon glan
_ Mwen tini diablokwè…yon glan »

_ Papa, manman, tout yich-la té blijé ranmasé tou sa yo té ka rann. Pandan tan-a, zibié-a ka chanté toujou :

_ « Kolé mwen, kolé mwen…yon glan
_ mwen foukolé…yon glan
_ mwen tranblé pié…yon glan
_ mwen tini diablokwè, yon glan »

_ Sé pov moun-la fini pa jwenn tout mòso-a ansa,nm ; yo rifè zibié-a kon yo té pé. Li-menm, bet-la, té ka ranjé zel-li, janm-li ; li té présé pas jou té ké ouvè. I ka kriyé yo :

_ « Mété plim, mété plim…yon glan
_ Mwen foukolé…yon glan
_ Mwen tranblé pié…yon glan
_ Mwen tini diablokwè…yon glan »

_ Ki travay sa, mondié-sengnè ! Fanmi-la té ka swé. Plim-la té ka volé adan tout kaz-la, épi déwò, épi toupatou, jouk asou mòn. Yo brilé douz tjes bouji lannuit-la : tout moun té ka mò afos yo kouri ! Yo té ka chaché toujou, anmizi, pou vini kolé asou kò zwézo-a…Tout tan-a i té ka chanté, kon i té ka chanté dan bwa, tou dousman pou i wè si’y té ni kont plim-li :

_ « Dédé konnan, dédé a lépé
_ Dédé konnan, lésé mwen dòmi ! »

_ Li santi té ka manké’y dot plim. Alos, i présé yo, i chanté pli vit ; zié’y kléré ; jou té ka ouvè.

_ « Sé pa tout, sé pa touyt…yon glan
_ Mwen foukolé…yon glan
_ Mwen tranblé pié…yon glan
_ Mwen tini diablokwè…yon glan ! »

_ Sé moun-la té prêt pou mò. Pouytan, yo touvé lafos anba zié zibié-a ki té ka fè lamaniétiz asou yo. Sa fè, yo chaché épi touvé jouk dènié plim-li.
_ Kan zwézo-la té bien soukré kò’y épi i té wè tout plim-li té la, i chanté présé pou yo :

_ « Pòté mwen, pòté mwen…yon glan
_ Mwen foukolé…yon glan
_ Mwen tranblé pié…yon glan
_ Mwen tini diablokwè…yon glan »

_ Yo bien péyé goumandiz-la. Zwézo té présé yo. I té dwé rivé adan bwa avan jou ouvè ; osi, i fè sé moun-la tjwé kò-yo ; i fòsé yo pou mété li asou menm branch zab-la yo té touvé la. Kan li rivé, douvan-jou, i chanté pou yo pandan i té ka touné pas si, pa la :

_ « Dédé konnan, dédé a lépé
_ Dédé konnan, lésé mwen dòmi »

_ Fanmi-la pa mandé li lèrestan ; yo pati si vit, jou pa pwan yo dan bwa. _ Dépi sa, madanm-la kité misié tibwen lavi pas i si tala sé di’y :

_ « Tout pawol pa bon pou di ; tout manjé pa bon pou manjé. Sonjé, machè, kon di kont-la :

_ Kabrit bwè, mouton sou. »

Document: 

Kont_SOUKOUYAN.pdf

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages