Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Tan é sézon 3

Hector POULLET
Tan é sézon 3

Klimatoloji : Mé an ki sézon nou yé ?

Sé jou-lasa lapli atè toubolman, zéklè é loraj ka chiktayé on syèl gri kouvè èvè onkounan niyaj plen dlo.

Jistikont si Solèy ka rivé pèsé tibwen. Rivyè ka débòdé. Nou ora jouné pli long a lanné-la, jouné yo ka kriyé an Fwansé «solstice d’été» é tousuitman dèyè-y sé Lasenjan!

Mé ka tousa ka siyifyé adan on klima lilèt-tropikal? Es nou ni solstis nou osi? E Lasenjan ès sé méyè jou pou moun planté? Pou moun planté kisa, grenn, pyébwa, rasin, légyim?

Souvantfwa nou pa ka pèdtan konpwann lanviwonjaj an-nou, nou ka anni asèpté répété sa moun-vini ka di asi klima an-nou. Sé moun-vini lasa astè, déparfwa yomenm a-yo pa menm byen ka konpwann poudavwa yo ka pwan modèl asi zòn tropikal Lafrik oswa Brésil oben Lend kisé tropik-kontinantal é yo ka di menmjan-la, nou tini dé sézon: sézon-séchrès é sézon-lapli!

Nou an livènaj. Livènaj sé sézon-lapli. Livènaj pou nou ka konmansé dépi fen mwa Mé pou bout an konmansman mwa Désanm. Karenm, kivédi sézon-séchrès té ké lòt mòso a lanné-la. Annisòf, si nou ka byen rézonné, oblijé ni on entersézon ant lé dé, davwa on sézon pa ka anni chalviré blipman, on jou pou yonn landèmen pou onlòt, kontèl tini «karenm vèr» kidonk sé on ti sézon karenm ola lapli ka chigné, ka fifiné,  oben gren-blan ka déboulé yonn dèyè lòt silon lalin, kivédi silon lamaré. Konmkwa nou pé pa di nou ni anni dé sézon: karenm é livènaj.   

Lapli-la nou ka vwè sé jou-lasa, sé lapli-la Dèlgrès té ka atann an fen a mwa mé 1802, pas i té sav èvè lapli-lasa moustik té ka débaké. Kidonk èvè moustik té ni  Jénéral lafyèv-jòn té kay dékalbandé larmé-lèlmi i té plen blan, blan Napoléyon té pwan tibwen toupatou an Léwòp. Sé lapli-lasa osi Richepans té pè é i té sav fo i té pòté mannèv ataké Matouba avan rivyé té débòdé, avan moustik té débaké, avan twota té maré-y. Dayè pou yonn i pa tadé pou i té mò, lafyèv-jòn réglé kont a-y adan on batzyé.

Wè, sa vré, souvantfwa nou ka chèché konnèt istwa a sé péyi an-nou la mé nou pa ka lyanné-y èvè lanviwonnaj-la ni èvè pratik a moun ka planté jaden. Kontèl chéché répons ba sé kèsyon-lasa: An ki sézon nou yé? Kitan pou planté? Pou nou planté kisa? Ola i pli méyé pou simé? Simé ki grenn, pou ki randman?

Dènyéman Serge Restog fè on artik entérésan asi Météo kréyol adan Montray, ola nou ka vwè i ja lè osi pou nou mété-anwout asi Klimatoloji kréyol. Mé pou nou fè Lasyans palé kréyol kon Dany Bébel té ka di, nou oblijé fòjé mo-zouti oswa kréyolizé sé mo-la yo ja ka sèvi èvè yo adan dòt lang.

Si adan moun ka li artik-lasa ni déserten ki ni on lidé yo pé rédé-mwen. Kijan nou kay di:

Solstice d’été, d’hiver, équinoxe, repères, paramètres, critères, microclimat, altitude, longitude, latitude, parallèle, fuseau horaire, tropique, cercle polaire, pression atmosphérique, hygrométrie…?

Mi sé la nou ka vwè pétèt té ké fo on krèy-moun pwan chaj-lasa: fojé vokabilè pou fè Lasyans palé kréyol. On sòt kalité «akadémi» ola nou té ké pwan tan travay asi tout pwoblèm lang kréyòl bizwen résoud pou i kontinyé vansé  é sòti andan anni loralité?

Nou pé osi désidé lang Kréyol pa bizwen okipé-y èvè sé pwoblèm-lasa, i ni kit a rété ka palé anni asi poézi, kont, kwayandiz, rigoladri, istwa, litérati, pwovèb, filozofi é lésé lasyans pou sé lang-la i grandi an menmtan èvè-y la. Mé an moman-lasa nou ka déviré adan on pawòl-flo, on gran poét lanégritid sénégalé, Senghor té ja ka di: «La raison est hellène…». Eben Bondyé, sé nèg-la mèyè fou an mitan tèt!

Vokabilè

Onkounan : onlo, onpil.

Lanviwonnaj (G) : Laliwondaj (M)

Astè : an moman-lasa.

Blipman : adan onsèl kou.

Pawòl-flo : on pawòl san pon valè.

(Kapèstè Bèl-dlo : 19 jwen 2016)

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages