Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

TI DIKO (JUDE DURANTY, MAX RIPPON, CHOKO)

TI DIKO (JUDE DURANTY, MAX RIPPON, CHOKO)

Les éditions Desnel propose un ouvrage de jeunesse autour de la mer. Jid qui connaît bien Jude Duranty a profité pour l’interroger sur l’opportunité d’un tel ouvrage.

Dé boug ki sé manmay bò lanmè, matjé an ti-liv ba tianmay. Sé Jude Duranty ek Max Rippon ki chwézi sé mo-a, éti Choko pran tout ti-tan’y pou désiné. Zot sav makak toujou ka trouvé ich-li bel, kivédi sé pa mwen Jid ké di liv Jude Duranty-ek Max Rippon led.
Mé man pé ké mandé zot achté chat an sak, alé an libréri épi fè lidé zot. Zot menm ké wè lamanniè i bel.
Mi sa Sizàn Drasiyis direktris koleksion ka matjé en fransé : « { Dans ce petit dictionnaire illustré, formé de mots créoles autour de la mer, la pêche et les sports nautiques de nos îles, enfants et adultes auront à cœur de découvrir ou redécouvrir quelques mots de langue créole de Martinique et Guadeloupe (Marie-Galante) si souvent employés dans l’enfance des deux auteurs, tous deux baignés par depuis leur plus jeune âge et encore de nos jours par le monde des marins pêcheurs proche de leur environnement de vacances} »

{{Jid :}} Alow Jude Duranty palé mwen di nouvo liv-ou a ?

{{Jude Duranty :}}
Daboudabò, sé pa liv-mwen selman pas sé lé Zédition Desnel ki fè sa yo kriyé an komand. Sa té ka pasé alantou en bel fé jou « Village de Littérature de Jeunesse » ki té fet an mwa désanm 2007 pabò Préchè. I di-mwen i té ké anvi fè an ti diksonnè (pa anglé) mé an ti-diksionnè épi mo alantou bod lanmè. Lamenm man trouvé sa entérésan, pas man sé manmay ki lévé Fon Layé.
Man té titak oubliyé sa, épi pa koté mwa févriyé 2008 éditè-a mandé mwen sa man ka atann. I bizwen sa lasimen prochenn. Man mété kò-mwen an ax man vréyé an lis lamenm ba misié. I di-mwen lis la té bon mé i. ni yonn dé mo i pa gadé. Pas konpè-mwen Max Rippon té ja vréyé an lis ba’y tou. Mi sé konsa sa pasé.

{{Jid :}} Si man ka konprann bien sé an liv ki fet a pliziè ?

{{J.D :}}
Direktiman i ni twa moun ki partisipé, Max Rippon, Mwen menm épi Choko ki désiné chak sé mo-a. Mé man pé di ni an lot moun pas direktris koleksion-an, Suzàn Dracius, pòté pa ta’y sirtou pou sé moun-an rivé li ek konprann prononsiasion kréyol-la.
Sé an liv ki fet pou jan-isi mé pou jan lotbò ki pa ka toutafetman konprann bel lang nou-an. Jik ni an sit enternet (www.desnel.com) éti ou ké pé alé pou prononsé sé mo-a bienkonmifo.

{{Jid :}} Ti diko sé an toupiti diksioné, poutji i pa pli gro ?
{{
J.D :}}
Man anvi réponn-ou i piti mé kaka’y gro. Kon i anonsé asou kouvèti-a, sé an ti-diko. Kidonk fo pa sé lektè-a gran kon piti, avòté kon matrité konprann pas sé an diksionnè sé an liv ki té ké ni tout mo bò lanmè. Sé pa sa pies. Editè-a chézi dé mo éti ou ka jwenn Gwadloup ek Matinik.
Es ou sav kontel an krapo pikan pa an pwason armé, ében ni tianmay é menm gran moun ki ka bokanté yonn pou lot.Ou sav, fo nou pengad pas talè tianmay ké konprann pwason ka sòti an sipermarché olié di nas, dan senn oben dan filet. Nou ka mandé zot ba nou an pal, achté liv-la, kon sa ké ankourajé édité-a pétet fè dot piti kontel asou mo lariviè, lakanpàn épi kisasayé ankò.
Pandou tour yol-la nou ké asou sé étap-la pou nou prézanté-zot bel Ti diko illustré.
Matjé paj-zot, kouri alé chaché’y an libréri pou le 20 jwiyé oben anlè tour yol-la.

Man ka bout épi dé ti mo man matjé an liv-la : « La mer cette savane bleutée qui n’a pas de branches. Autour d’elle se déploie tu un mon créole symbolisé par sa faune et son environnement. Pran an bel létjet épi sé bel ti mo-tala »

Jid

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.