Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

WONM-LAN

Hugues BARTHELERY
WONM-LAN

          Wonm-lan, an mové sijé mwen pran labitid bwè tousel épi zafè ankazaj-la yo mété nou adan'y.lan.

          Lot jou-a, asiz asou téras kay an kanmarad ka rété Kosmi La Trinté, nou té ka pran an dékolaj épi labsent. Déjà labsent-lan fò, i mété dot wonm ankò anlè'y, pou i santi gou'y ankò pli fò. Man di'y i té dwet anni pran an lespri wonm 70°, si sé fos i lé, i ké ni fos. Sa fè mwen chonjé jou mwen bwè wonm pou primié fwa an lavi mwen. Sa rivé an swè nwel lanné 1951, man té ni trez lanné. Sa pasé adan Sant Ridressman La Trasé a, man té épi an ti kouzen mwen, ankò pli jenn ki mwen, douz lanné, ek dé ti pansionnè Sant-lan, titak pli vié ki nou, oliwon sez oben diset lanné. Man pa sav ki manniè yo té fè, men yo di nou yo té ni an ti chopin wonm séré dèyè Chapel-la, swiv yo. Nou té konnet sé  dé ti boug-taa, pas lè jédi aprémidi, nou té ka vini jwé foutbol épi yo.

          Sant Ridresman an, té fet pou tibonlonm selman, sé té sel la té ni Matinik. Sé té an koté Lajistis té ka mété tout tibonlonm brigandè, vakabon, volè, yo pa té pé mété lajol. Malérezman té ni anpami yo kanmenm, sèten tianmay bandonnen san manman ni papa, ki pa té pou la, men yo pa té ni pies dot koté pou mété yo. Jou Lannwel ta la, Direktris Sant-lan té envité tout lèvwézinaj La Trasé pou an chanté-Nwel. I té lé sé ti bonlonm-li a té mélanjé épi lapopilas pou yo pa santi yo lajol. Nou tout té la, piti kon gran.

          Kidonk, dépi nou rivé, sé ti bolonm-lan mandé nou, mwen épi ti kouzen mwen an, vini épi yo, an manniè anba fey, san pèsonn wè nou, pou ay pran an kout wonm épi yo. Pou montré sa pa ka fè nou pè, nou swiv yo dèyè ti chapel-la. Nou wè yo détéré anba anchay fey sek an boutey wonm dimi plen ki té séré la. Malérezman, yo pa té ni vè, nou té blijé nou chak la, bwè wonm-lan ogoulo. Pou sa ki konnet wonm, yo sav manniè sé an bagay ki red, pran'y sek konsa, san vè, ogoulo,  alé wè pou nou ki pou primié fwa nou té ka mété sa an bouch-nou. Sé ti boug Sant-la, okontrè té ka sanm sa ki té konnet wonm, yo té za ni labitid pran ti kout wonm yo dèyè chapel la. Si yo té ni vè, sik, épi sitwon, man té ké di sé an bistwo mawon yo té enstalé la. Sa yo té lé, sé wè ki manniè nou té ké sipòté wonm-lan.  

          Pannan tout moun ka voyé kò yo anlè, ka chanté anmwé « Michaud veillait », « Allez mon voisin », ka jwé flit, ka bat tibwa, ka bat tanbou, ti kouzen mwen an épi mwen, nou té ka gadé, terbolizé, boutey wonm-lan yo té lonjé ba nou a. Sé mwen ki désidé koumansé an primié. Man riwè a moman taa fidji sé moun-lan, lè yo té ka vini pran an fé épi papa mwen, sé té pli souvan ki ra, an sek yo té ka pran, é, an bon neg kanpann ka travay red, yo té ka voyé wonm-lan désann ansel kou, ti dwet-la lévé. Apré yo gadé'y an bouch yo an ti moman, ek soukré'y délè, yo té ka krazé tousa épi an vè dlo oben soutou Didier. Apré an  fidji griji lè yo té ni wonm-lan an bouch-yo, sé an fidji réjwi ki té ka paret lè yo té fini voyé Didier-a désann. Si'w mandé yo, ki manniè yo touvé wonm lan, yo ka di, fraksé,  yo pa ka bwè wonm, sé Didier yo ka bwè. Men pa ba yo Didier si pa ni wonm-lan douvan, yo ka di'w fok sa pou yo pa trapé pirézi. Antouléka man pa sav si sé palakoz Didier-a men ou ka santi yo anvi di fout wonm-lan té bon !

          Pou rivini a mwen épi boutey wonm lan ka terbolizé mwen an, man pa té lé ba sé ti vakabon-an plézi fè lafet épi mwen, man pa rédi dèyè. Man pran boutey-la san tjansé épi man pòté goulo-a an bouch-mwen. Lè wonm-lan touché bouch-mwen, i pri difé, man té pres toufé, man fèmen zié mwen, pran kouraj-mwen a dé lanmen ek konsèvé'y an moman an bouch-mwen kon man té ka wè papa-mwen fè. Nen mwen koulé,  zié mwen pléré dlo, bouch mwen gonflé, fidji mwen vini wouj, lanvi kraché tout pran mwen, men man tjenbé red mato, épi man koumansé valé wonm-lan, tou dousman jik tan pa rété an gout an bouch-mwen. Lè man fini, man lonjé lanmen pou mandé kraz-la, pa té ni ayen. Sé mésié dwet té lé vréman tjwé nou, yo pa té prévwè pa an ti gout dlo pou  étenn difé-a. A moman taa man konprann poutji yo ka kriyé sa an « Fé ».

          Jou oswè taa, sé pa té selman an « lavégoj » man té pran, men an « grajé goj » é man pé menm di an « koupé jaré », pas man pa té ka tjenbé doubout ankò. Sé ti boug Sant-lan, mété bon ri atè, sé sa yo té ka atann, wè mwen woulé atè. Apré mwen sé ti kouzen mwen an yo ba boutey wonm-lan. Man éséyé fè'y konprann fok pa i bwè sa, zafè kò sé mésié si yo lé mété nou alafet. I voyé mwen ponmlen, ek kon an metpies, i gonflé pwatrin-li, pran boutey-la bravman ek mété'y an bouch-li pou pran an gojé. I pa ni tan fè granchoy, i santi wonm-lan brilé bouch-li sitelman, ki'y pa ni tan, ni tjenbé'y an bouch-li, ni valé ayen, i anni voyé dèwò wacha, tousa ki té rantré. Tout moun pété ri, menm mwen lè man wè lagrimas-la i fè a. Pannan tan an, tibren dot ti pansionnè ki tann di té ni an zafè wonm pou bwè bò chapel-la, té fè an lawonn  lantoun nou, ka ri. Yo té kité limonnad Direktris-la pou vini pran an kout wonm épi nou. Lè man wè sa, man di ti kouzen mwen an annou chapé vitman présé avan Direktris-la wè nou, pas asiré pa pétet, i ké di sé nou ki mennen wonm-lan an Sant li a.

          Apré sa ki rivé mwen an, man di jou taa, man pé ké jenmen mété an gout wonm an bouch mwen ankò... Épi gadé mwen jòdi-a, gwo dizèd'maten, man la, an vè wonm an lanmen mwen, ka fè an monté an désann, épi kanmarad mwen pannan nou ka gadé lanmè blé larad La Trinté a ka wouvè tout belté'y douvan nou.   

Commentaires

Stromaed | 07/03/2021 - 10:46 :
Donc ou pas quitte'y ? Mais c'été an bel histoi..

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.