Accueil
Aimé CESAIRE
Frantz FANON
Paulette NARDAL
René MENIL
Edouard GLISSANT
Suzanne CESAIRE
Jean BERNABE
Guy CABORT MASSON
Vincent PLACOLY
Derek WALCOTT
Price MARS
Jacques ROUMAIN
Guy TIROLIEN
Jacques-Stephen ALEXIS
Sonny RUPAIRE
Georges GRATIANT
Marie VIEUX-CHAUVET
Léon-Gontran DAMAS
Firmin ANTENOR
Edouard Jacques MAUNICK
Saint-John PERSE
Maximilien LAROCHE
Aude-Emmanuelle HOAREAU
Georges MAUVOIS
Marcel MANVILLE
Daniel HONORE
Alain ANSELIN
Jacques COURSIL

Kréyol-la ka sòti adan boyo-nou

Kréyol-la ka sòti adan boyo-nou

   Anni gadé vidéo-a ki anba ti teks-tala ! Nou ka wè an jenn ti madanm, ki ka travay ba an konpanyi lotobis, lévé labou kont an lot pasajé, madanm kon'y menm, davwè pasajé-tala té ké kraché anlè'y. Nou pé pa sav es sa vré, es sa pa vré, épi sé pa sa ki ka antérésé nou adan artik-tala.

   Sa ki ka antérésé nou, sé kréyol-la. Lang kréyol la ki ti madanm-la ka sèvi épi an flouzté, an vidjozité, an kalans estwòdinè. Pa ni yon sel mo fwansé adan pawol-li aloski, pli souvan ki rarman, kréyol jòdi-jou, sé an kalté migan kréyol épi fwansé épi yonndé mo anglé oben panyol andidan'y lakay sé jenn moun-lan ki ka rété adan kartié ki ni moun Sent-Lisi ek Sen-Domeng.

   Lè nou ka kouté ti madanm-lan palé, nou sé pé di ki moun ki ka prétann ki lang kréyol la an danjé ka ekzajéré, ki kréyol-la djok kité djok ka alé. Men yo ka fè an lérè, ann bidim lérè. Dabò-pou-yonn, fok gadé di ki sa ti madanm-lan ka palé : i ka vréyé labou, i égri, ek adan sé kalté sitiasion-tala, kréyol-la ka anni tijé di boyo-nou. A lè-tala sé pres lang-lan ka palé palé'y li yonn, tousel, sé pa nou ! Men dépi nou sòti adan kolè ek nou bizwen esprimen an bagay ki sérié an kréyol, sé la lé-zafè ka vini red. A moman-tala, fwansé-a ka kouri-viré primié-douvan nan lespri-nou ek i ka chaché koubaré kréyol-la. Kon i pé pa (i pòkò pé) toufé kréyol-la, i ka fè'y bat dèyè titak ek rézilta pawol-nou, sé kalté migan, manjé-kochon langistik la nou za palé a.

   Kidonk, fok pa nou dansé kalinda : kréyol-la an danjé...

Commentaires

Véyative | 24/04/2019 - 07:39 :
Cet article pourrait s'intituler: " comment réagir face à un conflit avec un client, en tant que conducteur de bus à la CFTU". Mais au fait l'une des grèves n'avait -elle pas pour origine la violence verbale d'une employée et son bonjour martiniquais?

Connexion utilisateur

CAPTCHA
Cette question sert à vérifier si vous êtes un visiteur humain afin d'éviter les soumissions automatisées spam.

Pages